Rozmýšľal nad posledným stretnutím. Keď sa lúčili, objal ju. Snažil sa nad ničím nerozmýšľať. Aby si to ešte nerozmyslel. Veď to plánoval celý večer. Držal ju, povedal niečo ako: „Chcelo by to povzbudenie na cestu“. ONA len vytreštila oči, ale nestihla nič povedať. Naklonil som sa k nej a pobozkal. Ústa mala pevne zavreté. Napriek tomu to bolo pekné. Cítil jej chuť ešte pár minút. ONA konečne prehovorila: „To čo bolo?“ Nečakal takúto reakciu.. Mal však skvelú náladu, preto sa len zasmial a vykročil na cestu domov. Potichu si vykrocil do noci, kým ONA stratila vo vchode. Vedel, že sa naňho nebude hnevať. ONA taká nie je.
Túžil ju znova pobozkať. Myslel na to. Hľadal príležitosť. Nejakú zámienku. Ale akoby tušil, že ONA to chce tiež. V našom svete sa jej očividne zapáčilo. Deň predtým sa o tom bavili. Že by to chceli vyskúšať, ON po prvý krát, ONA znova. I keď sa neskutočne hanbila. Objal ju okolo pliec a spolu kráčali nočným vzduchom. Prechádzali mestom, ktoré akoby schválne poskrývalo všetky romantické miesta, kde by si mohli sadnúť. Mal pocit, ako by ho celý čas niekam viedla. Mal pravdu. Skončili niekde na drevenej dlážke detských preliezok. Nevie, či to bolo len jeho želanie, alebo zhoda náhod, zdalo sa mu, že ONA po tom túži rovnako. Čas plynul akosi inak.
„Toto sa priam núka na lekciu z bozkávnia“ navrhol ON. ONA sa začala chichotať a vykrúcať sa. Hanbila sa, prišlo jej to divné. Chcela to, určite to chcela. Len sa neprejavila, iba sa smiala do tmy. ON sa cítil trošku sklamaný. Trošku trápne. Takéto odmietnutie. Snažil sa to zahovoriť, trepal dve na tri. ONA sa nakoniec osmelila, a akoby mu dala povolenie na bozk. Prvý bozk v JEHO živote. Trošku neistý a vlhký, ale jemu to vôbec nevadilo. Bol šťastný. Jazýčky spolu tancovali, chvíľu v JEJ drobných ústočkách, chvíľu v tých jeho. Čas akoby sa zastavil. Obom to pripadalo divné, dávali si prestávky v tejto zvláštnej lekcii a preberali spolu pokroky. ON sa snažil zapamätať každý moment. Cítil je horúci dych, jej telo sa chvelo v nočnom chlade.
Objali sa. ON jej položil otázku, ako to bude ďalej pokračovať. Obaja vedeli, že sa to ešte zopakuje. Bolo to tak krásne, bola by hlúposť s tým prestať teraz. Dohodli sa, že nebudú spolu chodiť. Zatiaľ. Obaja to cítili rovnako. Nechceli sa do ničoho tlačiť, skaziť tento krehký vzťah. Ruka v ruke sa pobrali domov. Tento deň bol len začiatkom. Spoločne sa tešili na ďalšie stretnutie, ktoré prišlo čoskoro. A bolo ešte zaujímavejšie.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
4
mas velky talent na opisovanie takých tych drobnosti okolo lasky, vnimam to velmi intenzivne
Napíš svoj komentár
ONA akoby prišla z iného sveta. Neskazeného a čistého. Detského sveta. Niekto neskutočne zlý ju z tadiaľ vytrhol a uväznil v našom svete klamstiev a násilia.