Daniel vzdy cítil, že je v nom niečo zvlaštne, niečo magické.To chvenie v žalúdku a pálenie z dlaní ked bol nervozny.Pozrel sa do zrkadla v šatníku.Zlaté, jemne vlnité vlasy mu padali na plecia a s pod velkych mihalnic mu svietili zelené oči.Aj ked tvár mal ešte detskú, jeho postava naznačovala dospievajúceho chlapca.Potom sa pozrel na stolík, na fotku svojich rodičov.Obaja mali tmavé vlasy aj oči.Zdedil vlastne niečo po svijich rodičoch? Sú to naozaj jeho rodičia? Pätnásť.Už pätnásť rokov je na tomto svete.Už pätnásť rokov vlastne vôbec nevie kto je.Do izby vošla jeho mama."Zase premyšľaš prečo máš zlaté vlasy? "Z jej hnedych očí bolo cítiť lásku."Mami", otočil sa k nej s úškrnom."Len mi zase nehovor, že je to preto, lebo ma doniesli anjeli.Mam už pätnásť! "Rychlo sa k nemu otočila chrbtom aby nezbadal v jej očiach slzy.Neskoro.Zbadal ich.A zbadal tam ešte niečo..Tajomstvo..

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
alpynus  1. 10. 2009 11:21
Och, aký neokrôchaný in medias res.
Napíš svoj komentár