Pozorovala som okolie – ako to ja ľúbim robiť. Vidím zamilovaný párik; ženu, ktorá má krásne vypracovanú postavu a ktorá sa vznáša v decentných asi 12 cm vysokých podpätkoch; bezdomovca, či odvrhnutého kamaráta, ktorého pri pití akosik nechali v meste; partiu dievčat (asi vysokoškoláčky, pôvodom z BA – prezradila ich melódia hlasu a tvrdosť jazyka); mamičku s malinkým bábätkom, ktoré sa neskôr krikom ozve, že chce papať; ďalej dievča v parčíku, ako si nervózne sadá a rýchlo zapaľuje upokojujúcu cigaretu...
A občas – možno fuurt – mi vždy preblesne hlavou (hlavne keď vidím nejaký ten párik, ktorý pôsobí vcelku milo), čo keby som sa rozhodla v určitých veciach inak. Ani neviem, prečo mi to vždy napadne. Ako keby to proste muselo byť, že každý s niekým „chodí“. Posledný maniak, ktorý prejavoval akýsi záujem (jeho herecký výkon však bol katastrofálny, neuverila by mu ani pravá blondínka) ma zároveň akosi telesne priťahoval. Veľmi ma hnevalo, keď mi hovoril, že „na nič nemám, že to nedokážem...“, čo ma fakt dorážalo do kolien.
Po návrate z Bratislavy, z Festivalu Nová dráma, ktorej som bola súčasťou ako členka Študentskej poroty, zostal vo mne nejaký ten absolútny pokoj. Niečo som sa naučila, niečoho som bola súčasťou, v niečom som mohla vysloviť svoj názor na danú inscenáciu a nebáť sa kritizovať (pokiaľ to bolo k veci a tak.) Jednoducho som mala pocit, že som si niečo dokázala. Dokázala som nepanikáriť, že som sama vo veľkom meste, dokázala som sa trochu orientovať v zastávkach, v mape Starého mesta a vôbec BA. Dokázala som si, že na základe vlastného pocitu dokážem vyjadriť, čo sa mi páčilo a nepáčilo... Jednoducho som sa cítila rovnako, ale teraz sa cítim fakt fajn.
Avšak v poslednej dobe mi pri tých párikoch a po skúsenosti z BA a ešte aj zo samotárskeho cestovania napadla myšlienka... vlastne to bolo asi zistenie... že človek je asi fakticky šťastný, keď niekoho má. Niekoho naozajstného. Niekoho, kto mu ponúkne akúsi istotu, že „ v tom nelieta sám“
Doteraz som si myslela, že asi snáď všetko zvládnem vcelku sama... ale mýlila som sa. Tiež niekoho potrebujem. Neviem, kto to je. Môžem si nahovárať hocičo. Môžem stále spomínať na dobré časy s Prvou láskou, môžem nechať pracovať konšpiračné myslenie na úrovni „ja a ten posledný maniak„ ale vždy sa dostanem k tomu, že by som bola skutočne šťastná, keby tu niekto bol pri mne.
Žiadny maniak, s ktorým by to nemalo cenu (naša duchaplná konverzácia plná betónu by bola fakt na odstrel), skôr niekto, pri ktorom som cítila to, čo aj pri Prvej láske. Tú obojstrannosť citu. To mi chýba.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
purenarcissism
24. 5.mája 2011 20:24
v Nitre blaváčky? čo tam robili? šak idú zlým smerom!
2
@purenarcissism
no prisámvačku .. sedeli sme na tých lavičkách pred DAB, ale to boli fúú Manažment ľudských zdrojov... ale nemali chybu:
PRVA: "Ja by som so sóóckami (buď socky, al. sociologovia?) néšla na opekačku"
DRUHA: "Nétrep aspoň. Šak minule si sa snimi všeckými akože bavila!"
PRVA: "No ano, len preto, že ten, koho som chcela sa so mnou nébavil"...
alebo...
DRUHA (hovori TRETEJ): "Moja, musíme ti niekoho nájsť, šak ty chodíš s takými chlapmi, pre kerých by som normálne že išla na drogy, moja."...
no prisámvačku .. sedeli sme na tých lavičkách pred DAB, ale to boli fúú Manažment ľudských zdrojov... ale nemali chybu:
PRVA: "Ja by som so sóóckami (buď socky, al. sociologovia?) néšla na opekačku"
DRUHA: "Nétrep aspoň. Šak minule si sa snimi všeckými akože bavila!"
PRVA: "No ano, len preto, že ten, koho som chcela sa so mnou nébavil"...
alebo...
DRUHA (hovori TRETEJ): "Moja, musíme ti niekoho nájsť, šak ty chodíš s takými chlapmi, pre kerých by som normálne že išla na drogy, moja."...
3
preboha, narazila si na petržalkus pičus, veľmi nebezpečný druh ...a boli to socky
4
@purenarcissism
to mi došlo, že nič normálne to nebude (pretože normálne Blaváčky, ako napr. ty, alebo aj tie, kt. som stretla na Novej dráme, vôbec nemali takú výraznu melódiu a tvrdosť, ako tieto nádhery).
Ta ale, šme še pobavili na nich .. strašne moc ..
to mi došlo, že nič normálne to nebude (pretože normálne Blaváčky, ako napr. ty, alebo aj tie, kt. som stretla na Novej dráme, vôbec nemali takú výraznu melódiu a tvrdosť, ako tieto nádhery).
Ta ale, šme še pobavili na nich .. strašne moc ..
6
Ten pocit, že na to nie si sama môžeš mať aj pri priateľkách, a pocit samoty,a lebo toho, že tu nie ste jeden pre druhého tu môžeš mať aj vo vzťahu, takže si treba potom vždy dávať pozor na to, do koho sa zapozeráš. Takže maniaka by som veľmi neodporúčala
Ale áno, je krásne mať niekoho naozajstného, to máš pravdu. Ale musí to byť človek, ktorý ťa má naozaj rád, nie iba nejaký "týpek", ktorý je s tebou preto, pretože proste chce s niekým byť, alebo preto, že si na teba zvykne a bude mu vyhovovať, že má s kým tráviť svoj voľný čas... ten druhý človek by mal byť niekto zvláštny, výnimočný.
A spomínať stále na Prvú lásku sa neoplatí. Vieš ako sa hovorí? Neobzeraj sa do minulosti, neži v budúcnosti, teš sa prítomnosti. Snažím sa neplánovať, pozerať sa na to, čo tu momentálne je, možno tak do najbližšej budúcnosti, ktorá môže teoreticky prísť. Tak je to najlepšie a človek vie potom po ceste nájsť veci, ktoré mu tým najkrajším spôsobom zahatajú cestu
Nikdy nevieš, kde ťa to stretne. Len pred tým nesmieš utekať Budem ti držať palce.
Ale áno, je krásne mať niekoho naozajstného, to máš pravdu. Ale musí to byť človek, ktorý ťa má naozaj rád, nie iba nejaký "týpek", ktorý je s tebou preto, pretože proste chce s niekým byť, alebo preto, že si na teba zvykne a bude mu vyhovovať, že má s kým tráviť svoj voľný čas... ten druhý človek by mal byť niekto zvláštny, výnimočný.
A spomínať stále na Prvú lásku sa neoplatí. Vieš ako sa hovorí? Neobzeraj sa do minulosti, neži v budúcnosti, teš sa prítomnosti. Snažím sa neplánovať, pozerať sa na to, čo tu momentálne je, možno tak do najbližšej budúcnosti, ktorá môže teoreticky prísť. Tak je to najlepšie a človek vie potom po ceste nájsť veci, ktoré mu tým najkrajším spôsobom zahatajú cestu
Nikdy nevieš, kde ťa to stretne. Len pred tým nesmieš utekať Budem ti držať palce.
Napíš svoj komentár