Keď som chodila s Robom, tak som mu vôbec nepovedala, čo sa deje doma a prečo je pre mňa dôležitá moja rodina. Možno to bola chyba. A možno by to nepochopil, alebo by to nedokázal pochopiť.
Spoznala som fajn človeka. Je niečo ako ja, avšak bez takého môjho príliš citlivého: „ááááá!!! To je táááákééé dobrééééé!!! DDDD“ No proste neexcituje po každom hodnotnom zážitku, alebo keď má veľmi dobrú náladu a tak. No .... Háčik je v tom, že je z Komárna (aj Robo je odtiaľ) ale študuje v Trnave, čo je fajn. A jednoducho mi nevadí ...
To, čo majú obaja tí ľudia spoločné – okrem mesta a strednej školy – je, že som sa s nimi zoznámila v časoch, kedy je to v mojom okolí totálne na ľudský výkal. Avšak teraz je to omnoho horšie ako pred štyrmi rokmi. V dlhšej skratke:
Pred dvadsiatimi rokmi babka darovala svojim dcéram jeden veľký pozemok a obe si plánovali, že si na ňom postavia svoje domy, ale mladšia z nich na poslednú chvíľu odstúpila. Ale ten veľký pozemok sa rozdelil vo dvoje. To, čo spájalo oba pozemky je dom po prababke, patriaci babke. Tento rok cez leto sa na ňom dávala strecha dole, čo boli okolo toho veľké fofry a ľudia (oco a krstný) kvôli zhonu všetko riešili s horúcou hlavou. Po tejto prvej demolácii sa nelogicky krstnej časť prepísala nie na ňu (mamina mladšia sestra) ale na jej muža. A keď chcú ten pozemok zakresliť ku geodetom, tak na ňom nemôže byť nič postavené.
Nebudem ďalej pokračovať v tomto príbehu, lebo... lebo. Ďalej sa veci príšerne vyhrotili a spravili z mojej rodiny ľudí, ktorí sa dostali do babkinej nemilosti. Samozrejme, krstná je s babkou omnoho často a teda babka vidí všetky udalosti len z pohľadu krstnej. A pritom to vôbec nie je LEN naša vina, ako ju všetci vinní prezentujú. Moja mama to dosť ťažko berie, však je to jej mama, jej sestra, bratia... takmer všetci. Už ani babka k nám nechodí. Nebola ani na maminých narodeninách. A babka zrazu všetko vidí len svojimi okuliarmi.
Je to hrozne ťažké. Mama je pre mňa dôležitá. Moja rodina je pre mňa dôležitá. Bude tu vždy. Aj keď nebudem s nikým chodiť, domov sa budem vracať vždy. Najmä teraz chcem tu byť pre ňu, lebo ak mama nebude ventilovať, tak to nedopadne dobre. Táto veľká rodina, počnúc babkou, sa pomaly ale isto rozpadáva a tie najhoršie časy sa blížia. A ja tú moju nechcem teraz nechať samú.
Ono je to sprostá situácia. Prečo niektorí skvelí ľudia prídu vo chvíli, keď viete síce, že tú hrozne ťažkú a komplikovanú situáciu zvládnete, ale ... zrazu je toho s nimi tak veľa, že ... najvýhodnejšie by bolo si nič nové nezačínať a v pokoji a s rozumom riešiť súčasné problémy?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
meredithgrey
13. 11.novembra 2011 14:03
a možno by bolo výhodnejšie môcť všetkých ešte silnejšie držať za ruku, lebo tú druhú budeš mať v ruke niekoho, kto podrží teba a bude ťa ľúbiť..
2
@meredithgrey : no a to je síce pekné, ale... akosi neviem, či pochopí moju situáciu a či vôbec pochopí to, aká som a ako konám a hlavne ako to cítim. Môžem to skúsiť mu vysvetliť, ale radšej nič nečakať.
Napíš svoj komentár