Ale tak, raz už jednoducho došlo na tú chvíľu, kedy sa zrazu, z ničoho nič, ozval a bolo to práve na moje meniny, avšak neriešila som to vôbec, lebo určite sa ozval už len kvôli tomu, že na sieti nemá nikoho, komu by napísal. Ale v pohode.
Nemohla som tušiť, že naše konverzácie sa tak predĺžia. Ja som bola rada, že môžem byť s niekým v kontakte, už len preto, aby som jednoducho nebola sama a čo on? Asi ho zaujalo to, že som mala vlastný názor na umenie a nezavrhovala som klasickú hudbu, pretože tiež ju mám rada, ale nevyznám sa v nej, teda mi v tom pomáhal, čo mu určite robilo radosť. Odhalil mi krásu Rachmaninových skladieb, nejakého toho jazzu, ktorý mal rád (starší, taký mám rada aj ja) a keď mi odporučil film „Vražda ing. Čerta“ (je to aj na youtube), ktorý by svojou kvalitou predčil väčšinu súčasných filmov, som tohto kámoša zaradila do priečinku: „tí, ktorí vedia, čo je dobré“.
O nič mi ani nešlo. Proste som len mala ten fajn pocit, že ten na druhom konci wifiny asi vníma svet tiež svojsky. Nechcem sa nejak odvolávať na horoskopy, ale keďže je to isté znamenie, čo aj ja, tak proste vedel tak trochu, ako sa cítim. Tak tak akosi zrazu prišlo na stretko. Mala som taký hlúpy pocit, že si v podstate s ním nemám čo povedať, že to bude utrpenie. Ale naopak. V aute mu hral nejaký ten klavírny kúsok, ktorý bol tiež z Rachmaninovej kuchyne a proste na ten štýl, ako vyzeral, bola som z neho zmätená, ale páčilo sa mi, ako bol oblečený, pretože to nebolo nič, čo sa dá vidieť zbežne na ulici, skôr uff... neviem to zaradiť... ale vyzeralo to vkusne, svojsky a štýlovo
Zastavili sme, vystúpili z auta a keďže bolo jasno, tak mi ukázal všetky súhvezdia, ktoré sa dali momentálne nájsť. Nikdy som hviezdy nevedela pospájať do súhvezdí a vtedy som to jednoducho všetko videla. Neskôr opäť v aute pustil už trochu inú hudbu – filmovú – ale staršiu, bez spevu a s úžasným orchestrom Star wars, New York New York, neskôr padol aj Čajkovskij a jeho Labutie jazero. Pustil aj jednu svoju vec – taký light jazz beat – jemný, nevtieravý a pritom dobre spravený. Do toho sme sa stále rozprávali, tak skvele som sa vážne ešte nemala. Jednu vec som si na ňom všimla: utekali mu myšlienkym čo sa stávalo aj mne. Proste chvíľu hovoril o jednom, potom o druhom. U seba si na to dávam pozor, ale pri ňom... bola som tak rada, že nie som cvok . Proste doteraz som si myslela, že som, ale po tomto si to už nemyslím.
Ešte na druhý deň som sa z toho nemohla poriadne spamätať.
Včera sme boli opäť vonku, len už to bolo iné. A mierne som to dodrbala.
Avšak proste uvedomila som si pri ňom niektoré skutočnosti: akože sa nemám báť byť sama sebou, robiť to, čo ma charakterizuje a v podstate budem šťastná. Samozrejme sú okolo toho aj iné veci, aby som bola šťastná, ekonomické atď, ale v podstate chcel ukázať, že niektorí dnešní ľudia dosť fičia na pretvárke, čo neuznáva a určite nie sú šťastní. Ale to už bude tým, že on je jednoduchá osobnosť a podľa mňa sa tiež nevie pretvarovať a občas svojou naivitou sa dá nachytať.
Teda mám pocit, že moja imaginárna romanca sa chýli ku koncu, proste to tak cítim, akože On je niečo ako ja, a proste to cítim rovnako, že treba ešte zamakať na sebe. Trápi ma to, pretože to nie je ľahké. A toto je v podstate nový koniec starého začiatku.
Niečo vážne pekné:
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
meredithgrey
17. 2.febuára 2012 23:32
! a ja som asi debil uz uplny ale nepochopila som z toho zaveru preco by to malo /s/koncit
2
@meredithgrey : to druhé stretko som dosť dodrbkala. Proste bola nuda a nemala som už z toho taký v pohode pocit. akoby sme si už všetko povedali, ja neviem. Nie som až taká samostatná jednotka ako on, že si robím to svoje a tak. V tomto ho musím dobiehať, musím byť viacej sama sebou, aby som sa s ním mohla viacej rozprávať o tých témach, ktoré sú vskutku hlboké a nie plytké small talk. Takže neskôr uvidím ...
3
nuž, si Originál predsa.)a ja verím, že to ocení aj dotyčný a že ešte dajaké pokračovanie bude .)
Napíš svoj komentár