Kraviny a koniny a iné zverstvá

Mám svoju šupku, ktorú ukazujem každému na verejnosti. Určité miesta sú priesvitné, niektorí, ktorí ma poznajú, alebo majú tú úžasnú schopnosť hneď prečítať človeka, tak pre nich som v podstate nahá , iní... iní nevedia, ako sa ňou prekusať a upadajú do zúfalstva a konajú tak, že v tej chvíli si nič iné nepoviem, ako „tá mi nesiaha ani po päty“.

No a pod tou šupkou si schovávam sny, túžby, veci a javy a osoby, ktoré ma očarili, ktoré mi niečo dali a na ktoré nezabudnem a tak..

Avšak.. čo sa týka tých vecí... je zopár vecí, ktoré som chcela urobiť, alebo sa aspoň tak cítiť.. .. už sa asi neudejú, ale... vždy mi pripomenú, že aj ja som bola jedno z tých naivných deciek, ktoré mali radi mainstremovú kultúru.

Tak napr. fičať na Britney Spearsovej bolo niekedy veľmi dávno mierne "in", ale len do chvíle, kedy sa neobjavila Christina Aguilera a začala konkurence

Chcela som byť neviditeľná... . nebola to depka.. len.. chcela som prísť ráno do školy a „ďalej pokračovať v sledovaní seriálu“ .. síce v určitých chvíľach mi aj napadla myšlienka, že ako by reagovali niektoré osoby, keby sa mi proste niečo stalo... či by som vôbec niekomu chýbala, či by ich reakcia nebola zbežná: Život ide ďalej.. a tak..

Na druhej strane som chcela byť Niekto .. .. to bolo od chvíle, keď som sa zamilovala do mojej celoživotnej lásky – metálu (Britney už nestačila .. ) a rockovej hudby a tak.. – pretože mi robila dobre, čistila nervy vtedy a tak.. a tá bratova ignorácia, keď pustil pásku Guano Apes a mal v paži celý dom... .. alebo ako sa otriasal, keď hral Limp Bizkit.... ďalšia vec, ktorú by som raz chcela spraviť, ale neodvážim sa...

Ako aj s vlasmi, keď už som pri rocku – vždy som chcela mať na hlave čííro... .. síce ma k tomu inšpiroval aj bejvalý Robo H. ... ale to už len tak okrajovo, chcela som číro aj pred ním, ale nemám na to vlasy... – sú husté a ťažké a neudrží to ani kilo laku na vlasy so spojením s teplým vzduchom .

Tak ako aj teraz stále hovorím, že pôjdem nakompletku naryšavo... no ja sa snáď zastrelím, ale nemám odvahu... asi by som sa musela veľmi zoťať, aby ma niekto dal do takého stavu – ryšavého .. a okrem iného.. teraz na jar to dakto dal do módy, čo ma potom odrádza ešte viac, lebo by som mala ten hnusný pocit, že „idem so stádom“... čo fakt nechcem..

Raz by som chcela skúsiť pouličné závody... niečo nelegálne... niekam sa v noci nabúrať na cudzí pozemok .... chcela by som vyzerať drsne – čo sa mi vôbec nepodarí – to sa proste nedá .. aby ma nedokázal hocikto čítať ..

... i keď občas by to potrebovalo asi aj návod na použitie... keď mi stúpne hladina endorfínov, alebo tak nejak.. keď nemám čo robiť a rozmýšľam nad hlúposťami... . ako napríklad teraz.. no momentálne mám chuť sa vrátit do stredoškolských bezstarostných čias.. alebo však.. aj teraz ich mám bezstarostné..

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu