Skutočnosť, že môj sveter je červený, ale nie som slovenčinár.
Skutočnosť, že káva je čierna, ale aká je to čierna farba?
Skutočnosť, že na javisku herci hrajú drámu – opisujúcu svet okolo nás - na ktorej sa diváci smejú lacným a primitívnym hláškam, ktoré sú neprijateľné v slušnej a oficiálnej spoločnosti.
Tak tomu reálne nechápala. Ale... mamičkina sukňa a ockov dom skryl všetky pochybnosti. Svet okolo nej bol zrazu ideálny. Všetkého bolo nadostatok. Pečiva, mäsa, syrov, sladkostí, hudby...
...ale jej chýbali cigarety. Ten oslobodzujúci moment, v ktorom nevnímala bolesť a zlobu každého dňa. Za žiaru hviezd, chladného vzduchu utiekla na čarovnú chvíľu z „kráľovstva rodičov“. Vložila bielo-oranžový valec plným tabaku, zakončeným bielym filtrom do úst, priložila si zapaľovač, škrtla a zo zapaľovača vytryskol oheň. Priložila ho k cigarete. Začala horieť. Potiahla a vniesla do tabakového valca vzduch aby rozdúchala tabak v ohni. Nadýchla sa nosom. Pomaly vydýchla. Všetko okolo nej malo zrazu iný ráz. Neobyčajný. Taký zvláštny, akoby dýchala a sala vzduch a dym zo svojej planéty a momentálne sa nachádzala kdesi na modrej planéte zvanej Zem. Samotnú samostatnú individuálnu a jedinečnú existenciu jej osobitého JA podčiarkoval tento moment. Potiahnuť. Nádych. Výdych. Studený vzduch... A hviezdy...Malý voz, Veľký voz, Medvedica...
Pripomenulo jej to tú chvíľu, keď stála s Ním večer vonku na fajčiarskej prestávke a On ju videl prvýkrát fajčiť. Spýtala sa ho: „Máš jednu?“ V momente, keď ju ochutnala, tak to aj oľutovala. Robotnícke cigarety. Chutili ako spálená látka. Ale to nebolo príliš dôležité. Bola s ním. On – chalan, s ktorým chce chodiť každá 16tka a Jej idol pred piatimi rokmi (vtedy mali obaja 16). Teraz starší, múdrejší, skúsenejší, napriek zlosti života ešte stále vysmiatejší, svalnatejší... Poškuľovali po sebe; teda on po nej poškuľoval zo zvyku a ona sa tomu všetkému len bránila.
Ale čo ak by vtedy inak rozmýšľala? Čo ak by zmenila ten magický moment bozkávania cigaretky za jeho pery? Čo by sa zmenilo? Bol by ako cigareta (asi vo všetkých významoch slova). Vyhasol by? Zaľúbila by sa do neho? A čo keby tomu zabránila a v predstave by len ochutnala jeho pery? Čo by sa stalo sním? ....
...
Podľa počtu ním „vyfajčených cigariet“, pravdepodobne nič.
(Tak prečo to neskúsiť?)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár