Teda pri kolónke "môj vzor" som vždy nechala čisté miesto.
Milujem pozorovanie. Nehraničí to s úchyláctvom, keďže sa jedná o osoby z môjho okolia. Je to akoby sledovať seriál, stať sa divákom bežného života. Pozorovať ako sa ten či onen chová, azda potom premýšľať, čo by možno bolo lepšie, teda o inej alternatíve, alebo proste len uznať, že sa dobre zachoval a pod. Síce to znie, ako "ženský zmysel pre konšpiračné teórie", ale ono je to skôr o nachádzaní iných možností. možností správania, chovania, určitej reálnej psychológie.
A pri tom pozorovaní som narazila na jednu skupinu "správnych ľudí". Nedá sa povedať, že sú to dobrí priatelia, ľudia, ktorí nás vždy podržia a podobné gýčové frázy. Skôr sú to ľudia, ktorí sú podla mňa normálni, konajú si svoju prácu a sú skromní, avšak na druhej strane všetko to, čo konajú, nie je falošné... akoby chceli vždy len to dobré. Niektorí majú hlboký pohľad, ich slová majú váhu a majú okolo seba obrovskú karmu. Možno to teraz znie, akoby boli to najdokonalejšie na svete, ale mňa inšpirujú. Motivujú ma k tomu, aby každá moja činnosť mala svoj význam a vôbec nejaký zmysel. Skláňam pred nimi klobúk a vždy si poviem: "Vau, tak takáto by som chcela byť. Tento pocit by som chcela rozširovať. Chcela by som byť aj takto nápomocná, potrebná."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár