Nedokážem však už žiť s vetračkou.
Nedokážem dýchať vzduch zo škáry medzi oknom a vonkajším svetom.
Chcem len sedieť pri otvorenom okne.
V noci.
Akoby čakať na Petra Pana,
Na nezabudnuteľnú noc,
Ktorá by otvorila moje okno
A uletela by som. Sme. (Pardon.)
Pritom stojíme na nohách a
Fantastično nám prúdi v žilách.
Zimomriavky si na našej koži robia preteky.
Srdce sa tvári, že pracuje v Chráme Matky Božej v Paríži.
Každým pohľadom na seba pribúda motýlích krídel vo mne.
a...
A?
Dokonalé.
Bolo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
meredithgrey
4. 10.októbra 2011 22:19
bolo?nemám rada minulý čas. som úplny hater minulého času!
2
@meredithgrey no to hej, že bolo, teraz mam na parapete plno fialiek, tak.. nemozem uz len tak v noci otvorit okno a ... existovať (smajlík)
Napíš svoj komentár