Chcem zhrnúť asi tak 4 udalosti do jedného blogu – pretože každá z nich by si síce zaslúžila vlastný priestor, ale.... ja som lenivá a teda takto zabijem štyri muchy jednou ranou. Avšak tak či onak sa mi to nepodarí, tak čo už.
1) PLES – Veľmi som pred ním stresovala už len z toho dôvodu, že som nevedela, čo mám od plesu ako-takého očakávať a hlavne, čo mám očakávať od Peťa. Ako som ho za tie roky poznala, tak mi prišiel ako prelietavý človek, avšak na plese ma svojím správaním šokoval. Síce ho moderoval, ale pokiaľ nič iné neriešil, tak sa proste odo mňa ani len nepohol, a to som mu proste nič také nepovedala, jednoducho to akoby robil z vlastnej iniciatívy alebo čo. Vážne ma týmto šokoval.
Samozrejme, že sa na plese udialo zopár chvíľ, kedy bola jasná naša vzájomná náklonnosť. A on to zaklincoval vo chvíli, keď ma pobozkal na krk pri slaďáku Nothing Else Matters od Metallica-y.
2) PO PLESE – Bola nedeľa poobede. Ako vždy máme v tom čase poobede o 15tej skúšku v divadle, avšak s Peťom prídeme busom do mesta o hodinu a pol skôr, čo vždy využijeme na nedeľňajšie poobedňajšie pivo. Ja som bola z plesu ešte trochu rozbitá, on to zvládal v pohode. Avšak tentokrát on zmeškal autobus (býva ďalej odo mňa) a hneď mi napísal, že si nájde odvoz. Tak som si hneď pomyslela, že to asi rovno príde o tej tretej na skúšku. No ale... prišla som do mesta, do baru, objednala si pivo a prišla mi SMSka od neho, že už je na ceste. Tak som sa ho hneď spýtala, či mu mám vziať pivo.
Avšak na skúške to bol malý hardkór. Prišlo tam jedno dievča, ktoré (po pozorovaní jeho rozhovoru s ňou) si majú čo povedať a tak som mávala od tej chvíle pocity žalúdočnej nervozity. Hej, cítila som konkurenciu a cítila som, že jednoducho ona je pre neho niečo ako stvorená. Avšak, city nie sú nikdy rozumné, a tak som sa toho sprostého pocitu nemohla zbaviť. Zakaždým som už myslela na to najhoršie. Nechápala som tejto situácii po plese, keď sme sa na ňom tak k sebe mali, tak prečo som mala pocit, že proste on vyhľadával jej prítomnosť na skúške. No keby sme nechodili rovnakým busom domov, keby mi zmizol z očí, tak by mi zmizol z mysle a bolo by mi to jedno. Ale takú utópiu som mohla len čakať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár