Priority

28-08-2012

Možno som blbec, ja neviem, možno veľa vecí beriem buď príliš vážne alebo som už natoľko unavená, že si jednoducho potrebujem oddýchnuť a nadobudnúť opäť svoj nadhľad nad všetko a vybudovať si opäť svoju škrupinku, cez ktorú sa len tak hocičo nedostane.

Keď som v prváku na strednej prekonala počas celého roku tri veľké depresie, keď som necítila akúkoľvek svoju spoločenskú podmienenosť a potrebnosť, tak som ich prekonávala otázkou a „nakopnutím vpred“ vetičkou: Ujasni si priority! Čo ty teraz momentálne chceš? – a tieto vety ma vždy priviedli na iné zmýšľanie a tak trochu nakopli vôbec niečo robiť.

Keď som sa na začiatku leta tak trochu tešila na to, že aj cez prázdniny budeme v divadle skúšať, tak v tom období som mala v sebe radosť z práce a nevedela som si bez divadelných dosiek predstaviť svoj život, pretože som sa medzi tými ľuďmi cítila fajn. Keď som počas toho spoznala Tomáša, tak som sa stále tešila z toho, že s Tomášom môžem svojím spôsobom aj ventilovať, na druhej strane som cítila z jeho strany tú nehu, ktorá mi doma veľmi chýba. A zrazu to bolo lepšie ako divadlo. Omnoho. Ako keď nájdem lepšiu drogu, ktorá príliš neškodí, ale ten záhul je silnejší.

Po konci letnej lásky som bola úplne na dne, nevedela som, kam sa mám pohnúť, čo robiť, necítila som nič, žiadnu potrebu. Len napätie. Čo všetko sa môže zmeniť za pol roka. A ciťák mi hovoril, že je to len zámienka, výhovorka, pretože o pol roka sa toho zmení veľa, každý z nás dvoch stretne kopu iných ľudí a na toho druhého si už ani len nespomenie. To hovorí môj ciťák, ktorému po poslednom vnuknutí tak trochu aj verím.

A teraz mám opäť depku, lebo... ten ciťák sa naplňuje. Aká irónia. Opäť som tomu podvedome asi nechcela uveriť alebo čo. To je jedno. Som neviditeľná. Som vzduch. A opäť si hovorím: Ujasni si priority!

Pamätám si, že po jednej udalosti, kedy som zase bola tá neviditeľná a nechcela som ňou byť, tak som si povedala, že budem viac pracovať. Ani nie tak pre to, aby ma bolo vidieť, skôr pre to, aby som umlčala v sebe tie myšlienky na depresiu.

Momentálne potrebujem samotu. Aj keď je svojím spôsobom nebezpečná. Potrebujem sa vnútorne zregenerovať. Opäť nadobudnúť aké-také sebavedomie, potrebné na prežitie. Keď to nik napr. aj doma neocení, keď to neocení ani Mia, ktorá si robí, čo len chce, tak aspoň ja budem rada kvôli sebe.

Priority na najbližšie dni:

- Dorobiť veci do časopisu, aby som ich mala pripravené do najbližšieho printu.
- Divadlo – začať riešiť reflexie ohľadom Divadla Fórum a dať dokopy text (toto bude najťažšie)
- Divadlo na Vianoce – zbúchať text (toto by malo byť také stredné, lebo sa jedná na jednej strane o tvorbu, ale nemusí byť v tom toľko myšlienok, čo v divadle fórum)
- A dorobiť tieto texty čím skôr, aby som sa mohla venovať režijnej stránke a do konca roka vytiahnuť na svetlo, pretože od budúceho roka chcem mať s divadlom pauzu a chystať sa na štátnice a skúšky.
- Možno obmedzím plávanie, neviem, necítim sa natoľko fajn, aby som sa opäť stretla s tými ľuďmi tam, alebo sa stretnem s inými ľuďmi a pôjdem si zaplávať.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu