Ok, ja viem, že som asi dosť citlivá osoba a všetko od blízkych a tých, ktorých mám tiež rada, beriem akoby smrteľne vážne každý dotaz, každé slovo, každú emóciu, skutok a pod. ... a taktiež ako každý iný človek viem vycítiť z melódiu hlasu cca náladu človeka a tak..
A neznášam, výslovne to neznášam, keď je mama a aj mladší brat doma. Vtedy sa cítim ako slúžka, pretože robím všetky vedľajšie roboty a aj tie, ktoré by si vedel Majo spraviť sám – ako napr. navliecť duchny. Neznášam, keď mi mama vyčíta, že som neumyla riad, akoby to bola pohroma, katastrofa alebo niečo hrozné. A tiež neznášam, keď mi berie chuť vôbec niečo robiť. Začala som sa učiť francúzštinu, zrušila ma výrokom, že "dokedy mi to vydrží." Fakt úžas. Začala som robiť pekné a užitočné a esteticky funkčné košíky z papiera a ona ma odpálila s tým, že „nech robím niečo užitočnejšie.“
Ono sa to zhoršilo tým, že keď som upratovala, tak som našla nejaké zápisky z obdobia, keď som chodila s Robom a tak.. a úplne sa mi vybavila situácia, keď som si s ním písala cez icq a on ma pozýval k nim do Komárna, že strávime fajn víkend a tak, proste sme boli do seba absolútne zamilovaní. Pýtala som sa potom mamy, či môžem ísť za ním aspoň na deň, pretože ona vedela prekvákať oca v určitých veciach a vie pomôcť (ako napr. keď ukvákala oca na kúpu menšieho netbooku, pretože som ho potrebovala ako soľ) ma celkovo zrušila s nápadom a .... Robo je silnejšia osobnosť.... potom začal jeho kolotoč s tým, že sa nechcem s ním stretnúť a tak (pričom JA som za to v podstate ani nemohla) a potom to skončilo a sere ma to doteraz (sry za výraz)... robím blbosti a akoby môj život bol bez akéhosi zmyslu... len tak .. veľké nič.
DOHÁJA, ČO ONA ODO MŇA CHCE???????
Strácam chuť čokoľvek robiť. ... čokoľvek...
Bola som dnes mierne nahnevaná, čo prerástlo do vnútorného vypätia, ktoré som kompenzovala upratovaním. A upratujem vtedy, keď to nedokážem zo seba inak dostať.
Nefungovala ani tvrdá hudba (Chad Grey z Mudvaynu ma nezachránil)
A nezachránil by to ani bezduchý beh.
Slzy sa mi tisnú do očí ako bláznivé a akoby sa mi uvoľňoval tlak, ako tak tečú...
Je to v keli...
Nemám chuť...
Na nič.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ochhm
15. 7.júla 2011 22:40
vsimla som si vo viacerych blogoch a aj v sebe, ze je teraz obdobie "Mam nevyrieseny vztah s matkou"
2
toto mi je nejaké známe odniekadiaľ .....ale skade?
............ hore hlavu!aj keď ledva visí ..ako tá moja..
............ hore hlavu!aj keď ledva visí ..ako tá moja..
3
súhlasím s @ochhm naozaj je také obdobie, aj u mňa a vlastne moja zlatá lucka, máme podobné problémy, ja už len čakám, kedy sa to mne poserie so S. tak ako tebe s robom, ale som sa rozhodla, že ak ma za ním nebudú púšťať, tak sa vzbúrim
4
@meredithgrey : ... už je hore, prinajhoršom sa podržíme .. včera som sa o tomto rozprávala s jedným kámošom a on mi povedal, možno som to aj chcela počuť, že ona (mama) "týmto spôsobom" ma možno chce naučiť, aby som sa konečne zaprela, vybodla sa na kritiku a išla si za svojím cez mŕtvoly.... možno je to aj pravda ...
@purenarcissism : ono , dúfam, že je to aspoň na niečo dobré -> mať spoločné problémy -> pretože aspoň nie som v tom sama a necítim sa namyslene ... a dúfam, že sa vzbúriš! veď si mladá, krásna a múdra, tak vieš, čo robíš!
@purenarcissism : ono , dúfam, že je to aspoň na niečo dobré -> mať spoločné problémy -> pretože aspoň nie som v tom sama a necítim sa namyslene ... a dúfam, že sa vzbúriš! veď si mladá, krásna a múdra, tak vieš, čo robíš!
5
@paperdoll tak to je dobre, že je už hore ja som sa podlepila patexom ten vraj veľa znesie .) tak to by bola ešte tá lepšia možnosť a čo sa týka toho Roba nemyslím si, že by bol silnejšia osobnosť, skôr menej chápavá .) ale ono to tak býva , že kto prežije normálne až pekné detstvo a má normálnych až dobrých rodičov, nedokáže pochopiť, aké to je, keď to tak nie je
xx
xx
Napíš svoj komentár