Opäť mi včera napísal ten chlapík z Nitry, ktorý mi fakt nedá pokoj a z ktorého mi istú dobu prepínalo – a riadne! Tie prepínaky – to neboli samovoľne vyrieknuté slovíčka.. to bolo niečo omnoho horšie!. ..
Tak ako ja dochádzam do Nitry do školy, tak ako mám mimoškolské aktivity, ako milujem divadlo, ako mám svojich kámošov a kamarátky, s ktorými chcem naďalej udržiavať vzťah aj napriek všetkým prekážkam a digresiám, tak mám aj rodinu, ktorú nadovšetko milujem... tak moje srdce je FULL,
teda.. pri tomto všetkom sa nedá udržiavať intímny vzťah s chlapom, ktorý sa ani len nepozerá na moje záujmy, ktorý vidí len seba a egoisticky, ba až akoby šéfovsky hodnotil moje snaženie to všetko skĺbiť dokopy slovami: „Nemáš na to! Študuješ druhotriednu školu, si v prváku a už si kompletne v háji! Nevychádza ti to!“ --> tak akože TOTO má byť podpora????? Ak hej, tak sa idem dobrovoľne prihlásiť na psychiatriu..
Z tohto mi prepínalo! Išla som sama proti sebe... až do chvíle, keď som už kompletne padla na hubu a už mi to nebolo ľúto, pretože to ma už kompletne nasral, čo bolo našťastie fajn, lebo sa zapol môj pud sebazáchovy a tak..
Avšak to nebolo všetko... najväčší zabijak sa stal včera... pred tromi týždňami som mu síce písala, že akože sa ospravedlňujem za to, že som si ho neskôr doberala, čo on zase využil na to, aby sa ma zase idiotsky spýtal, či by sme to neskúsili znova (jasné, že nie! Nie som pako, aby som sa dobrovoľne strelila do hlavy).. a po telefonáte, v ktorom som mu jasne povedala, že do Nitry za ním neprídem a že by bolo absolútne zbytočné, keby prišiel do Topoľčian, aj tak netuším načo by prišiel, keďže mu nemám čo povedať... Tak sa odul a bol pokoj....
Po troch týždňoch sa zázračne ozval a spočiatku pôsobil normálne – pýtal sa ma ako sa mám, čo mám nové. On povedal, čo má nové, akú novú zákazku a tak.. a celkovo to vyzeralo fajn, že by som možno pokojne aj pristúpila na nejakú kávu a tak... avšak.. keď sme sa dohadovali, tak som mu povedala (svojím spôsobom aj LEN TAK), že v piatok už niekoho mám.. a to si už on nejako domyslel (mi nehovorte, že len ženy majú zmysel pre konšpiračné teórie), že s niekým chodím.
A to bola iskra vedľa benzínky...
Tak sa ďalej vypytoval a ja som hrala úlohu šťastne zadanej ďalej... samozrejme, nechcela som mu povedať o ňom viacej informácii, veď čo sa má on čo starať do mojich súkromných vecí. A normálne ma prehováral, aby sme to spolu ešte skúsili – žasla som nad tým chlapom, že ako môže mať tú drzosť sa vôbec opýtať Zadanej, či nepodvedie svojho priateľa. Napísala som mu: „Vyzerám ako niekto, kto by podviedol svojho priateľa aka frajera?“
Po chvíli opäť začal spomínať a vyšplechol, že som mu nedala šancu, čo ma vytočilo, lebo zase si všetko interpretoval tak, ako sa len jemu páčilo a ako sa mu hodilo do scenára.
Keď som mu povedala pravdu, tak ma označil za klamára. Potom som sa do neho pustila viacej... mierne mi už išiel na nervy, lebo sa hrabal v minulosti ale len zo svojho pohľadu, ten môj pohľad bol akoby „vyšinutý, nesprávny, povrchný“ ... ale inak som sa bavila.. lebo takúto hádku som s ním nemala jednu. Jednoducho som už vedela, čo tým on sleduje, ako manipuluje.. on ma absolútne nepozná, ale ja už som jeho poznala dokonale.
Vedľa na facebooku som sa rozprávala so ségrou, ktorej som sa tiež v určitých obdobiach žalovala a ktorá ma tiež držala nad vodou. Keď sa dozvedela, že mi zas píše to indivíduum, tak chytila tiež nervy. Omnoho väčšie ako ja..
Pri tom chlapovi som sa najviac včera pozastavila, keď mi napísal: „Milujem ťa aj neznášam! Milujem, ťa, kurnik!“ .... dosť som sa smiala na tom, AKO sa môže niekto neozývať mesiac, potom napíše – dostane odfajč – potom tri týždne nič a teraz mi napíše, že ma miluje? Lol.. .. jo jasně.
V tých chvíľach som ho mala absolútne v paži!
A ostatné výkriky do pokecu som už ignorovala, pretože akékoľvek ďalšie prilievanie vody do rozpáleného oleja by spôsobilo to, že on by prehlboval túto hádku... skĺbil by to tak, že by obvinil všetky ženy sveta.. jeho manisitické názory na to, na čo my ženy sme, by asi len utvrdzoval fakt, že je chudák! A najmä egocentrický narcistický úbožiak, ktorý nevie, ako sa má správať! Najmä, ako sa má správať voči niekomu, koho máme radi a s ktorým chceme niečo prežiť. On to nevie a ani to vedieť nebude!
A mňa už nenasere, lebo som samosplachovací záchod, ktorý odplaví všetky jeho narážky a trááápne pripomienky, ktorými mi nesiaha ani po päty, niekam do kanála..
Blog
2 komenty k blogu
1
ardonaiel
3. 6.júna 2011 13:39
toto si asi napíala behom 5tich minút, lebo som to prečítal "na jeden nádych" ...asi ťa riadne vytočil
2
@ardonaiel
no v rpovom rade som tp otrebovala dostat zo seba... .. a ci vytocil? .. toto už bol hardkór z toho vsetkeho, co som sa s nim rozpravala...
no v rpovom rade som tp otrebovala dostat zo seba... .. a ci vytocil? .. toto už bol hardkór z toho vsetkeho, co som sa s nim rozpravala...
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 5 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Mixelle: Agáta
- 8 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá