Samozrejme, veci, na ktoré chcem ešte nejakú chvíľu spomínať, tak tie som si ešte odložila – aby som už úplne nezabudla na osoby a situácie, ktoré sa udiali a páčili sa mi. Ale po upratovaní zostala z dvoch krabíc s históriou už len jedna. Výcuc. To najdôležitejšie.
Vo štvrtok idem k tete dať si nafarbiť vlasy. So švagrinkou sme uvažovali o mierne výraznom návrhu – na spôsob Hayley z Paramore – ale ja na to akosi „nemám gule.“ Predsa len porovnávať dedinu a mesto sa teraz hodí. Ten pocit, že si vás v meste na námestí nik nevšíma je na dedine vzácnosť.
Teda môj pocit, že „toto nie je dobrý nápad“ je jasne namieste.
Ale zase aj keď som niekedy strašne dávno uvažovala, že „ten štýl sa mi páči“ a tak, tak som došla k názoru, že tá bláznivá farba na vlasoch asi úplne nekorešponduje s tým, čo by som cítila: že mám crazy vlasy, ale bola by som asi ešte viac utiahnutejšia. Keby som ich mala „priehladnuteľné,“ (=jednofarebné -> hnedá) tak to by som sa naopak správala ako čistý blázon .
Dnes som si tiež pozrela môj obľúbený film - Paríž – s titulkami. Nechala som vyznieť krásnu francúzštinu a všimla som si v ňom Francúzky. Hnedé dlhé vlasy, bledé tváre = krásne. Mala som z toho skvelý pocit, taký, že „TOTO by som chcela mať!“
Možno by som bola ešte viac nepriehladnutejšia, ale však... doteraz som taká aj bola a bolo to v pohode.. Bola som šedou myškou, čo pri akciách bola vynikajúca vec – keď som hlavne o nej mala písať. Netuším, ako by som takto pracovala, keby moje vlasy vyzerali ako vták ohnivák . Je to možno veľká sranda, ale ono to tak trochu súvisí aj s vkusom a celkovým výzorom. A k tomu môjmu týmto smerom svedčia iné farby.
Som šedá myš. Je to hnusný údel, ale mne je to šumafuk.
Hovor si čo chceš, aj tak si spravím po svojom (Murphy)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár