S čapicou po bradu zíval som,
nech nevidia, že ma to už nudí.
S tvarou v dlaniach som kíchal,
keďže som na ne alergický.

Motali sa dookola
a rozhadzovali šťavnaté lupene,
to všetko, aby ma odrovnali,
umocnili už aj tak neumocniteľné trápenie.

Ja som však už prešiel stratovou kompresiou
a malé pixlíky sa povytrácali z mojich snov,
keď znova som ich vybalil, boli v nich medzery,
tak som ich v gulagoch pohádzal sobom.

Jedného z nich možno raz skrotím
a potom ho zjem,
bude zo mňa kanibal duší,
reciklátor vlastných snov do medzier.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár