Starotemný les.Pri Navarijskej rieke sedí človek zahalený v čiernom plášti.Medituje na brehu rieky a necháva plynúť myšlenky voľne vo vetre.Myseľ má prázdnu, voľnú, čistú.Vníma len zvuky lesa zahaleného do sivých mračien.Mračien, ktoré veštia príchod vojny.Rozum mu voľne plynie pomedzi listy, šumí spolu s nimi.Pieseň vody vmýva sa do uší a odnáša preč neistotu a strach.Usporadúva si city jeden po druhom na brehu trblietavej rieky.
Je zamračené, no les je pokojný.Temný, zahalený tieňom, no predsa čarovný.Stromy neochvejné pestujúce vietor v korunách a koryto Navarijskej rieky prhĺbené cez rozľahlé zalesnené územie.Nikomu nepatrí, nikto ho nevlastní.žijú v ňom temné tvory, krvilačné smrtiace.Vychádzajú v noci a lovia svoje obete.Nerozvážnych cestovateľov alebo obchodníkov, ktorí si za vidinou zisku skracujú cestu.Nevedia čo ich čaká, netušia kedy to príde.Krásny a predsa taký smrtonosný.Iba najodvážnejší sa ho v noci neboja a iba na najsilnejších si temné tvory netrúfnu.
Taký je aj muž meditujúci na machovom pokrovci medzi dvoma lipami rastúcimi pri rieke.Oči má zatvorené.Po ľavej ruke mu leži katana.Ruky má vzopnuté v lone a stále nejaví žiadne známky života.Snáť len jeho pomalý a pravidelný dych je symbolom života v jeho tele.Srdce mu bije pomaly a precízne ako údery kováčovho kladiva na horúci kov.Sedí rovno, majestátne, splýva s prírodou...
Zem sa zatriasla.Myseľ človeka sa pohla.Tlkot zeme sa neustále stupňoval a muž pomaly položil ruku na katanu ležiacu pri jeho kolenách.Vedel čo prichádza, vedel čo má spraviť.Oči ešte stále neotvoril, držal akoby do poslednej chvíle.Vtáky sa splašili a so šumom lístia vyleteli k oblohe.Lísty dopadli na chvejúcu sa zem, mračná sa zahustili.Les stmavol, no ten muž eśte stále sedel so zatvorenými očami a katanou v ruke.Ako samovrah pokojne čakajúci na koniec.Vie však čo robí.Vyčkáva.
Zem sa chvela ako v posledný súdny deň.Cesta k rieke bola pokrytá prachom a popadaným lístím.Stromy akoby sa uhýňali prichádzajúcej pohrome.Dupot desiatok tvrdých nôh sa rozliehal lesom na kilometre.Všetko živé aj mŕtve ušlo.Čo malo krídla odletelo, len záhadný muž neustále pokojne sedí na brehu rieky.
Jediný brod v cerom šírom lese.Tak znela dohoda Baróna a Kňažnej.Jediné miesto kde sa Navarijská rieka dá prebrodiť aj s početnou armádou vojakov.Od pradávna je známy ako Duronský brod.Ohraničený dvoma majestátnymi starými lipami.Vekmi odchované stromy, jediné svojho druhu.Duronské lipy pred stovkami rokov prinesené ako semienka zo zaoceánskych krajín.Podľa nich táto časť Temnolesa nesie meno Duron.Podľa nich sa orientoval muž v čiernom.K nim vedie Krvavý Barón svoje krvilačné vojsko.
-Moja pani, Biela mačka, vás vyzýva, aby ste stiahli vojská z území, o ktoré ju vaši vojaci pripravili.Inak bude musieť zasiahnuť.-Povedal posol predvedený pred Baróna.-Ak budete takto ďalej pokračovať, moja pani zaútočí a vezme si späť vštko, čo ste jej vzali, plus časť vášho územia pri zlatých baniach v Navarijskom pohorí.-
Vtom Barón spustil srdečne hrôzostrašný smiech.-Niečo ti poviem-začal, keď sa ukludnil-poviem ti niečo o tej tvojej panej-ironicky zahlásil a pogúľal očami-Je to iba otrokárska beštia, ktorá si všetkých poddaných drží kúzlami.Ani jeden z jej bojovníkov nie je taký odhodlaný a odvážny ako si myslíš-vstal z trónu naklonil sa k poslovi tak, že sa ich tváre takmer dotýkali.-Povezd svojej paničke, nech stiahne chvost a podriadi sa.Ušetrí tým životy svojim drahým podriadeným.-Muž hrdinsky stál a aj keď sa vo vnútri triasol pri pohľade na sebaistého Baróna, nedal najavo ani najmenšie známky strachu.Ten, keď videl, že posol nepohol ani brvou, sa otočil a sadol si späť do kresla.-Takže priateľ môj.Aj keď som dnes ešte nemal krvavý koktejl a pravdu povediac z teba by som si ho urobil veľmi rád, musím ťa nechať ísť.Bohužiaľ.Odkáž tej prekliatej Kňažnej, že ak nestiahne hrebienok, tak nech sa pripraví na poriadne krviprelievanie-znovu sa pri tom zasmial, akoby mal radosť z otvorenej vojny a mŕtvych tiel.Chudák posol vedel, že má a preto ani nepípol a aj keď sa mu dych zrýchlil tak, že ho až zadúšalo stál rovno a neochvejne.-Povedz jej-pokračoval Barón-že pozajtra podvečer prekročím so svojimi vojskami Duronský brod a obsadím západné územia jej kráľovstva.-Posol by mu najradšej po týchto slovách vrazil dýku do krku, no bol príliš vystraśený.Vedel, že barón je mocný a pochyboval o tom či je jeho pani schopná ho zastaviť.Bolo mu nazvracanie a keď mu barón kývol rukou, otočil sa a čo najrýchlejšie trielil preč.-Počkaj ešte-Zastavil ho Barón.-Ak vás má Biela mačka naozaj tak rada, ustúpi a zabráni krviprelievaniu.Ale aj ty uvidíš na vlastné oči, že tomu tak nie je.Dám ti jednu radu.Ujdi.Ujdi čo najďalej, pretože ak sa mi tvoja pani Kňažná postavý na odpor, zmasakrujem každého, kto bude stáť v jej radoch.-Po Barónovom varovaní sa Nirmit kňažnej posol otočil a behom zmyzol z hradu Krvavého baróna.Jeho posledné slová mu však neustále výrili hlavou...
Dupot pochodujúcej krvavej armády sa tiahol spolu s pachom až k Duronskému brodu.Blížil sa.Barón tak ako sľúbil, tiahol cez Starotemný les na východ.Nevedel sa dočkať, až prekročí rieku.Bol zvedavý či tam uvidí stáť biele vojsko s erbom mačky na zástavách.Poháňal nočné vlky, svojich miláčikov, ktorý ťahali jeho povoz.Neponáhľal sa, lebo si bol takmer istý čo sa stane.Lákala ho už vôňa krvi jeho obetí.Nevedel sa dočkať.
Celý Duron už vedel o príchode beštiálnej armády.Celý les ticho čakal a počúval.Pochod bol pravidelný a taký silný, až sa zdalo že sú už za prvým kopcom.Muž v čiernom ešte stále vysedával pod lipami, ale aj on už začal cítiť napätie.Srdce sa mu rozbúchalo rýchlejšie, no dýchal stále pravidelne, kontrolovane.Pravú ruku položil na kôru stromu a sústredil energiu.Cítil vybrácie stromu, jeho dych, jeho reč.Vedel že kôra stromu mu napovie kedy.Mohol sa ukryť už skôr ale nechcel.Vciťoval sa do kôry stromu a počúval popevky rýh na kmeni.
Teraz, našepkal mu hlas.Otvoril oči.Vyskoćil na nohy.Katanu si zastrčil za opasok a mohutným skokom sa vyśvihol na Duronskú lipu.Pevne sa jej chytil a ako divoká šelma sa zaťal do kôry a v priebehu pár okamihov už sedel na jednom z najvyšších konárov.Našiel si pohodlnú polohu a zamaskoval sa práve včas keď sa spoza záhybu na ceste vyrútilo pochodujúce barónove vojsko.Vojaci odetí do precízneho brnenia zvierali meče a v zástupoch jednoliato kládli jednu nohu za druhou a pomaly istým krokom sa približovali k brodu.
Ten záhadný muž sediaci v korune lipy, ten napoly človek pozorujúci prichádzajúcu armádu, trpezlivo čakajúci ne jej príchod nesie meno Noktar.Najobávanejší bojovník celého Sudrumu.Každý o ňom vie, no nikto nevie ako vyzerá.Všetci o ňom hovoria, no nikto o ňom jakživ nepočul.Všetci sa ho boja a majú prečo.Nevedno ako vyzerá, nevedno ako rozmýšla, je ako tieň je ako zviera ako nočná mora.Maskovaný a tichý, nazaslepený chamtivosťou, nezraniteľný mágiou.Nečakaný hosť na tomto krvou páchnúcom ,stretnutí´.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
prve co ma napadlo pri Noktarovi je, ci to nie je Smrt...