Začínalo pršať. Malé kvapky kyslého dažďu sa mi rozrážali na čelnom skle. Zapol som stierače, nefungovali. Niet divu, toto auto si už prežilo svoje. Starý čierny Ford Mustang zo šesťdesiateho deviateho. Našiel som ho asi pred piatimi rokmi pred obchodným centrom v ... vlastne už ani neviem kde.
Vtedy boli ťažké časy, radiácia pôsobila na väčšine územia. Dnes už je len na niektorých miestach, hlavne v epicentrách výbuchov. Takým miestam je lepšie sa vyhýbať. Na ceste sa ocitla hrdzavá značka označujúca mesto. Nedalo sa z nej čítať. Mesto vyzeralo nepoškodene. Zišlo by sa natankovať.
Priamo pri hlavnej ceste sa nachádzala benzínka. Vyzerala zachovalo až na pár rozbitých okien. Zaparkoval som auto, vystúpil, schytil zbraň a namieril priamo na otvorené dvere benzínky. A teraz pomaly postupovať ďalej. Vstúpil som dnu. Všetko bolo vyrabované. Na zemi sa nachádzali krvavé pásy. Ako z hororu.
Radšej by som mal ísť. Pomaly som začal ustupovať, bol som vonku. Zrazu som začul vrčanie, z vnútra. Ani som sa nepohol, stál som strnuto pripravený vystreliť. Vrčanie sa blížilo. Strach stúpal. Zrazu z dverí vyšiel malý psík a začal utekať preč. Vydýchol som si a otočil späť k autu. Vrčanie znova začalo. Blízko. Strnuto som stál a bál som sa otočiť. Vrčanie bolo priamo za mnou. Rýchlo som sa otočil, práve v tej chvíli som videl tvor veľkosti človeka, bez kože ako sa ma snaží udrieť bezprstovou rukou do hlavy.
Stihol som sa zohnúť a namieriť mu na hruď. Stlačil som spúšť, znova a znova. Zaznelo kruté zavrčanie, slizké telo padlo rovno na mňa. Ihneď som ho zo seba zhodil na zem. Na tvári mu bol stále vidieť výraz ukrutnej bolesti. Tak mu treba hajzlovi, nemal ma štvať. No, môže ich tu byť viac ale tankovať musím. Natankoval som, sadol do auta, prešiel asi tri metre, a cúval rovno na mŕtvolu toho mutanta. Auto trocha nadskočilo, trafil som. Nahodil som jednotku a šup ďalej!
Ehm.. no prvé časti sa mne osobne moc nepáčia (potom to bude lepšie) ale tak nakladajte mi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár