Idem si na prechádzku do lesa. Keďže bývam v dedine nie je to vôbec problém a za pár minút som na lesnej ceste.Tešila som sa že keď je konečne tak teplo tak si oddýchnem a pokochám sa tou krásou v lese a stromami , ktoré tam už tak dlho rastú. No to čo som si pamätala spred zimy asi zostane už len v tých spomienkach.Stromy vyrúbané, konáre len tak porozhadzované ako prišlo. Veď fajn rúbte keď to potrebujete a máte na to povolenie, ale aspoň po sebe upracte nech to nejak vyzerá! A milé by bolo aspoň ďalej od tej lesnej cesty nech to každý hneď nevidí!
Potom si vravím dobre. Nejdem sa rozčuľovať a pokračovala som v ceste na moje obľúbené miesto. Na lúku ktorú voláme Polianka. Počula som už predtým že tam niekto postavil akýsi prístrešok či čo. Veľmi nadšená som tým tiež nebola , ale tak som si povedala aspoň mi neodmrzne zadok keď tam budú nejaké lavičky aby som nesedela na zemi.Prídem tam a pohľad za všetky prachy. Drevenička celkom ušla. Ale ten bordel dookola. Skoro ma kleplo. Pred chatkou ohnisko, dookola plechovky, sáčky, blbosti, spálený molitan z pohovky či z čoho dokonca. Stôl čo tam bol úplne rozmlátený. Nádhera. Raz nepochopím ako dokážu ľudia po sebe nechať taký sajrajt bez mihnutia oka.
A to som teraz vybrala ešte asi to najmenej z ľudskej deštruktívnej činnosti. Znečisťovanie vôd, vzduchu, zeme a mládež, ktorá nemá čo iné na robote len rozmlátiť zastávky pokresliť ich nezmyslami a čo ja viem čo všetko ešte ani radšej nespomínam lebo toľko vypisovať je zas fuška. Ale vážne mám taký pocit že ľudstvo je asi to najhoršie čo mohlo túto planétu postihnúť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dagmik
3. 4.apríla 2011 22:29
smutná realita...a pri tom by sme mali byť hrdí na to, akú tu máme krásnu prírodu...nie ju ničiť.
2
ľudia si nevážia sami seba a ešte menej prácu druhých a to, že niečo tu je aj pre druhých a nie iba pre nich
Napíš svoj komentár