Vtom ho zbadala. Kráčal niekam tým smerom, kde stála a na tvári sa mu zračil úsmev, ktorý bol pre neho tak typickým. Aspoň podľa nej, lebo tak ho poznala a práve tak ho mala rada. Zanietene niečo rozprával komusi, kto kráčal za ním, no tvár toho človeka nevidela. Už bol takmer pri nej, keď ju konečne zbadal. Už bol blízko, spravil len dva kroky a stál rovno oproti nej. Usmiala sa a už priam akosi reflexívne sa naklonila dopredu a pootočila hlavu doľava, zvyknutá zvítavať sa s ním tým serióznym spôsobom, keď niekomu podáte ruku a pobozkáte ho na obidve líca. Na rozdiel od zvítavania sa týmto spôsobom so vzdialenými rodinnými príslušníkmi, zvítavať sa práve takto s ním sa jej zdalo milé a pekné. Veď len pár rokov dozadu sa jej zdala veľmi zvláštna už len predstava, že by sa s ním vôbec poznala a nie ešte to, že od neho dostane pusu na líce. No to, čo dnes už považovala za automatické, sa neudialo... V momente, keď uhla hlavou doľava aby mu nastavila svoje líce, naklonil sa tým smerom aj on. Pousmiala sa. Myslela si, že ide o jednu z tých vtipných situácií, ktorá by sa dala prirovnať tým, keď sa chcete niekomu, kto kráča po chodníku oproti vám, vyhnúť, no uhnete sa obaja do tej istej strany. A tak teda naklonila hlavu do opačnej strany, nastavujúc druhé líce, no on zase obrátil svoju tvár rovnakým smerom ako ona. Na stotinu sekundy sa jej pozrel do očí letmým pohľadom vyslovujúc slová: „Veď sa ľúbime.“ No skôr, ako tie slová stihol dopovedať do konca, rýchlym pohybom hlavy do opačnej strany sa ju vzápätí pokúsil pobozkať. Len čo sa však dotkol jej spodnej pery, ona opäť uhla hlavou doprava. Neverila mu. Neverila tomu, čo práve počula. ‚Sa ľúbime...‘ Ako? Nikdy mu nič také nepovedala, nikdy mu nepovedala, že ho ľúbi. A odrazu má veriť slovám, ktoré od neho nikdy predtým nepočula? Ani on jej nikdy nič také nepovedal. V tej chvíli mala pocit, že sa len na niečo hrá, že chce túto situáciu len využiť. Ale načo? A ako? Azda sa hral na niekoho, kým nie je, pred tým človekom, ktorý prišiel s ním? Takéhoto ho nepoznala... a teraz už s istotou vedela, že nepozná ani toho, kto s ním prišiel. Všetky tieto myšlienky prebehli jej hlavou tak rýchlo a tak náhle... kým s trucom otáčala svoju hlavu opačným smerom, len aby sa vyhla jeho bozku. No on sa nevzdal. Využil túto situáciu. Svojim pohybom mu síce znemožnila, aby sa dotkol jej pier, no on sa o to už viac nepokúšal. Využil naplno miesto na jej odhalenom krku. Zľahka sa ho dotkol končekom nosa a vydychujúc teplý vzduch urobil pohyb až niekde k jej uchu. V tom zmeravela. Páčilo sa jej to. Vzrušovalo ju to. Veď predsa to bolo to, čo vždy chcela. To, po čom túžila. Niekde tam v svojich predstavách s ním. Aby ju bozkal, aby sa jej dotýkal. Teraz ho už chcela nechať, aby v tom pokračoval... aj keď nebola celkom presvedčená o tom, či to bolo z lásky.
Viete čo je na tom najhoršie? Keď sa práve vtedy zobudíte do faka!!! Čiže čo bolo ďalej, asi už len tie... tri bodky .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
omnia
14. 3.marca 2011 19:22
D ch ch ch
Napíš svoj komentár