nevnímam nič, len slzy tečúce z očí,
nechápem prečo to musí všetko skončiť,
prečo len nepríde ďalší ročník.
9 rokov spolu sme si nevážili,
teraz by sme za ďalších 9 všetko vymenili,
veľa bláznovstva a blbostí sme zažili,
a na mnohé sa chystali. no nestihli..
Teraz zrazu cítime smútok v srdci,
keď v nás spomienky vyvolávajú ten zvláštny pocit,
mám chuť zastaviť čas v polovici,
a zostať sedieť vo svojej starej lavici.
V tej lavici vyrytý smajlík, s úsmevom,
keď naň pozerám vcítim sa doň,
vedľa smajlíka leží aj srdiečko,
spomínam na časy plakané pod dečkou.
Ale už o pár dní, povieme si NEZABUDNI,
posledný školský deň vrytý do pamäti ako povodeň,
nikto nikdy nezabudne,
a svojej základnej škole verný bude!
Prichádza september a sním prvý školský deň,
ale už nie ako päť roční vchádzame sem,
no so strachom z toho čo príde,
sme všetci spolu ale každý inde..
-čudné, písané pred dvoma rokmi..
-prepáčte chyby..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár