Odišiel...

Bol tu a zrazu zmizol. Proste z ničoho nič. Vôbec nevedela kam a kedy. Celý rok tu bol s ňou, znamenal pre ňu všetko. Každý deň jej volal, písal smsky, chcel byť s ňou každý deň. Jedného dňa však nezavolal, nenapísal, neprišiel. Hľadala ho. Bez neho to totižto už nebola ona. Bola uňho doma. Pýtala sa jeho otca, sestry aj babky. Nikto o ňom nič nevedel. Pýtala sa spoločných priateľov. Nič. Proste akoby prestal existovať. Nedokázala sa zmieriť s myšlienkou, že už nie je. Neumrel. Žil, len nikto nevedel kde. Nevedela prečo sa to stalo. Z ničoho nič. Ešte včera boli spolu, a plánovali si budúcnosť. A dnes... dnes tu už s ňou nie je. Človek, ktorý jej bol najlepším priateľom, bol jej snúbencom. Dokázal ju rozplakať, ale aj rozosmiať. Dokázali vedľa seba ležať a mlčať. Dokázali viesť veľmi dlhé rozhovory do noci. Mali na každú vec rovnaký názor, mali rovnaký vkus, nikdy sa nehádali a predsa odišiel. Zostala tu nevyriešená otázka: Prečo? Tá otázka jej nedávala v noci spávať. Často sa jej snívalo, že sa vrátil domov, prezliekol sa do pyžama, ľahol si k nej do postele a pošepkal jej, že ju miluje. Ráno však pocítila znova ten istý prázdny pocit, že to bol len sen. Prečo to spravil? Veď ho milovala. Milovala ho najviac na svete. A on ju miloval tiež. Vedela to. A predsa odišiel. Bez rozlúčky. Dlho sa s tým nevedela zmieriť. Vlastne sa s tým ani nikdy nezmierila. Nikdy si nenašla novú lásku. Nikdy sa už neusmiala. Už ani nežila. Ona bola telo bez duše. Jediné čo by ju dokázalo opäť postaviť na nohy, bol on. A on tu už nebol. Verila však, že sa raz stretnú. Musia. Potrebuje vedieť, prečo...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu