Áách, ako pekne sa na mňa usmial. Toto sa nestalo už odvtedy, odkedy s nami nebýva. Zobral mi tašky a pomaly šiel k autu. Rýchlo som sa obula a utekala za ním. Sadli sme si do auta, zapli bezpečnostný pás a on naštartoval.
-Prosím ťa, dáš tam to cédečko?
-Jasné.
Tak sme len tak sedeli a počúvali tú čudnú hudbu. Ale mne bolo fajn. Konečne som bola s ním, so svojím bratom, ktorý s nami už takmer 10 rokov nebýva. Dnes bol nejaký milý. Zastavili sme na benzínke a on natankoval benzín.
-Ideš zaplatiť?
-No...
-Kúp mi aj 2 keksíky.
-Dobre.
-Trojka, a tie dva kekse.
-9,36€.
-Ďakujem.
-Páči sa.
-Dík. Nechceš jeden?
-Nie, ďakujem.
Zase sme šli tak potichu, s tou čudesnou hudbou. Na horskej ceste bola strašná hmla, ale on zvládal riadenie až prekvapivo dobre. Prepínala som pesničku, lebo tie tri posledné boli príliš pomalé na môj vkus. Oprela som sa o sedadlo, a v tom zrazu... BUM!!! Rútili sme sa tou cestou dolu strmým svahom. Cítila som ako mi vetvy stromov bijú do tváre. Počula som jeho hlas ako na mňa kričí nech si chytím hlavu, a nech sa skrčím. To bolo posledné čo si z tej noci pamätám.
Po týždni som sa prebrala z kómy na niečí hlas. Otvorila som oči a predo mnou stál chlap v bielom plášti. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila kde a prečo som.
-Kde je môj brat?!
Ale asi som to povedala dosť neskoro, pretože on už stál pri mne a hladkal ma po líci. Neskôr som sa dozvedela, že brat pri mne strávil celý ten týždeň v nemocnici, a neodišiel ani keď ho doktori vyhadzovali.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
wordsarejustdropsofrain
30. 10.októbra 2010 21:25
Wow..... Na pokračovanie? Chcem ďalej!!
2
@wordsarejustdropsofrain čo čo čo? pôvodne to nemalo byť na pokračovanie ale ak ma kopne múza, a podarí sa mi vymyslieť niečo na pokračovanie, tak napíšem..
Napíš svoj komentár