Vstupujem, dýcham vnímam tu atmosféru,
zabúdam na svet tam vonku, vnímam inú sféru,
ľudia sa tu zdrogujú, ľudia sa tu ožerú,
žijú tu nový život a na realitu serú.
Cítim, lížem, robím tu vlhkú dieru.
Nenávisť a lásku odkladám, strácam seba, strácam mieru.
Vo svete vojen, vo svete zloby, vo svete bez mieru.
Jedno ráno, v opojení zložitom.
Tichú miestnosť prerazil zvuk rytmom a beatom.
Hľadám čo si na pitie potácam sa bytom.
Jednoduchá myseľ v systéme zabitom.
Momentálne sa mi nechce žiť - nechajme to na potom.
Uvoľnená myseľ a ja chcem byť komikom.
Kde sú všetci, všetci sú v mojej hlave,
oni si fičia na pervitíne a ja už na káve.
Myšlienky v prestrelenej hlave bývajú padavé.
Potácam sa tam v podivnej nálade.
Prichádza fantázia, prichádza v trenírkách a na Lade.
Čosi sa stalo, kto to bol?
Deň zmizol a ja som ho nestihol.
Rýchla rytmika a ja nestíham žiť.
Tak sa mi to páči, nestíham zastaviť.
Rýchlo, rýchlo, rýchlejšie,
doháňajú ma vlastne myšlienky, horké, horké, horkejšie.
Vbehol som do vnútra,
zase som dnu, vbehol som do bunkra.
Svetla svietia a ľudia sú záruka,
že rýchli beat sa systému vymyká.
Áno zase som tu, tam kde zmizla rétorika.
Tu kde systém z človeka nerobí notorika.
Sloboda.
áááá...
uvoľnenie.
Všetko je moje, celá sál, celý svet,
lietam vesmírom a zvieram ho, no aj keď,
nevládzem dýchať a bolesť bere mi lakeť.
Som tu, aj keď som preč.
...vnímam len seba, eufóriu a stage...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár