Žmurknem. Áno sú to moje oči.
Možno to boli roky. Možno som roky spal. A možno roky bdel.
Nakoniec sa rozhodujem vstať - Zvláštny byt.
Vytrhané parkety, tmavé, zhnité. Vybité okná, nahradené priklincovanými kúskami driev - Je to byt?
Zápach potkanieho moču, nie neviem ako smrdí potkaní moč, ale rozhodne takto. Žiadny nábytok - Bol to byt.
Objavujem starý obraz. Visí na šedej stene z pozostatkami tapety. Na obraze je ženská postava kráčajúca naprieč kukuricovým polom do západu slnka. Rám starého obrazu sa rozpadá.
Mám oblečené modré, zošúchané rifle. Prehmatávam vačky a nachádzam cigarety a zapaľovač. Nechcem fajčiť, tak to vraciam späť.
Nachádzam kúpeľňu. Pozostatky kachličiek, na zošúpanej stene a smrad neumytých starých dedkov. Všetko je zožltnuté, ale nie odporné... nie odporné.
Začínam to tušiť.
Pozerám sa do rozbitého zrkadla. Je tam tvár. Áno moje oči, vidia moju tvár.
Teraz by som si už mohol zapáliť.
Rozhliadam sa po okolí. Už som si takmer istý.
Zapaľujem cigaretu, chutí vlhko.
Ešte raz sa zahladím po okolí. Áno je to tak. Je to byt.
Je to môj domov.
Vlhká cigareta. Možno ošťatá od potkana.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár