Slnko. Za oblakmi.
Tóny. Jeden po druhom. Tóny. Vytvárajú idilickú zmes. Vytvárajú hudbu. Hudbu čo hladí srdcia. Hudba, čo posúva vpred to čo stálo a zastaví to čo sa rútilo do nešťastia.
Hudba, hudba akokoľvek drsná, itak jemná a láskavá. Hudba sa hraje z našimi pocitmi a myšlienkami. Hudba pomáha ísť tam kam chceme.
Hlava. Hlava plná sračiek. Prvé tóny, prvé tóny vstupujú ušami do hlavy, preplnenej hlavy. Vstupujú a triedia, triedia myšlienky. Krása sem, bolesť tam, šťastie tu...
Hudba nás necháva odreagovať, hudba nás necháva byť tým čím sme. Hudba nám pomáha hľadať a nájsť sám seba. Vstúpi do nás... a roztvorí naše srdcia.
Pomáha nám zistiť či sme to čo sme.
A len človek bez pretvárky, človek čo nechá do svojej hlavy opustiť tú správnu hudbu, nie pózerskú, nie tu ktorú počúva, kvôli niekomu inému, ale tu pravú... ten odhalí seba, otvorí svoje srdce a tóny, tóny čo riešia, to čo nik nevyrieši, tie tóny nájdu riešenie.
Vždy našli.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár