Kráčala po lúke. Jemné jarné slnko jej zohrievalo tvár. Bola bosá, len v jemných šatách. Vnímala steblá orosenej trávy, ich jemný praskot potom čo po nich šlapla.
Kráčala sem a tam so zavretými očami, približovala sa k slnku, každým jedným ďalším krokom. Cítila sa ako prsty klaviristu, keď hraje tak hravé tóny.
Počúvala bzukot, neposedných čmeliakov.
Bola jediná, na celej tej obrovskej lúke a predsa nie sama. Príroda. Boli spolu v jemnom harmonickom objatí. V objatí s matkou, ktorá nás stvorila. Hladila ju a láskala, súhra života. Vzájomná láska.
Odrazu sa zastavila. Akýsi tieň pred ňou. Otvorila oči.
Veľká jabloň posiatá jablkami. Vyzliekla si šaty, odtrhla jablklo a nahá vykročila vpred. Hrýzla šťavnatý dar prírody.
Ochutnávala život.
Sladký.
Hrejivý.
Šťavnatý život.
Nakoniec si ľahla do vysokých stebiel. Po tvári jej stekala sladká jablková šťava a prsia zohrievali lúče.
V objatí s Matkou prírodou.
Tam kde sa všetko začalo.
Tam to aj skončí.
16, 10, 09
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár