Začal tu a teraz.
Beznádej, ktorá držala ich srdcia...
Padla.
Tu a teraz.
Z jeho narodením. Z narodením nového života. A vesmír. Vesmír stvoril nové.. Nové krásne dielo.
Dielo plače. Dielo čo plače a nič nevie.
Pozná nové utrpenie, nových sekúnd. Pozná zimu a prvé hrejivé dotyky. Dotyky ženy. Matky, čo ho miluje. Áno Matka. Láska matky je to prvé a jediné čo po láske lona pocítime.
Život. Život začína vypustením spermií v lone. V teplom a hrejivom lone. Život začína vypustením z lona, do chladnej a bezústupčivej reality.
A potom objatie.
Hrejivé objatie tej ženy.
Zem čo nás splodila.
Ženy jemnej a láskavej. Ženy, .. jedinej čo nás miluje. Jedinej čo nás chráni a jedinej čo nás milovať smie.
Láska.
Láska tak silná až prerastie v hádky.
V hádky bolesť a nenávisť.
Až príde deň, keď vlastná matka povie "neľúbim ťa... nechcem ťa tu! "
Láska.
Láska však trvá. Láska zakrytá bolesťou. Láska čo bolí. Láska čo nechce existovať.
Láska existuje. Existuje pod návalom bolesti, pod ktorou ani nechcela jestvovať.
..
Bije mu srdce.
Bije silno.
Bije mu tak silno, že mu pulzuje v ušiach. Chcel cítiť lásku. Znova tú lásku. Lásku aj keď od inej ženy.
Srdce.
Srdce čo bilo hlasno.
Hlasno až do jeho uší.
Až tak hlasno, že nepočul volanie lásky o pomoc.
A tak žil. Žil vo svojom svete. Svete sdrca a ženy, ktorá tam nebola.
Žil a čakal.
V objatie.
16, 10, 09
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
usmiewawyzub
16. 11.novembra 2009 23:16
ake je to smutne, ked kazdy caka inde..
Napíš svoj komentár