"Zima jak v riti!" Zafrflal Poník.
Maťo vyfúkol, dym sa mu rozlial po tvári, aby nakoniec vyletel von z kapucne a on tak na chvíľu pôsobil výnimočne tajomne.
"Mrte," odvetil až teraz na Poníkové zhodnotenie momentálnej klimatickej situácie. "Mrte kosa."
Zkrehnutými prstami podal fajku späť Poníkovy.
Stáli. Dve tmavé postavy zahalené v kapucniach na rohu pustej, bielej ulice.
"Choď do riti!" Áno Poník sledoval ten pohľad, ten Maťov, ktorý prosil o jediné.
"Už by si si mohol kupovať vlastné!" Vyhriakol Poník typicky.
"Poník, neser sa," zasmial sa Maťo, "jedna hore-dole."
"Serem ťa," povedal dôrazne a vrazil cigaretu do Maťových nedočkavých rúk.
"Díky, vedel som, že sa správne rozhodneš" - smial sa Maťo, ktorý zase dosiahol svoje.
"Drž piču," odsekol Poník a šlukoval čo to dalo.
"Krása," vyriekol Maťo mlčky zatiaľ čo hľadel do nebies. Sledoval tisíce padajúcich vločiek, pohupujúce sa nekonečným svetom, v oranžovom pouličnom osvetlení, všetko bolo tak spomalené, zvláštne sfarbené a upokojujúce. Prvý raz si uvedomil zimu ako ročné obdobie aj z tejto stránky. Prvý raz to nebolo len studené, hnusné, tmavé obdobie.. Prvý raz -
Plésk! - ozvala sa rana päste, ktorá dopadla na jeho premrznuté líce a pery. Kvapky krvi preleteli vzduchom a ostrou kontúrou pošpinili biely sneh. Kvapky krvi, jasne viditeľné a on vedľa nich, z úst mu stekali ďalšie prúdy.
Ledva zdvihol oči. Bol to obrázok ako z komixu. Štyri postavy a za nimi oranžové pozadie z lampy, do ktorého padali slobodné vločky. Štyria náckovia, ktorý práve udierali do Poníka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár