Presvedcia ma diabol pod pod bude to pekne. Bude sranda a vytazis z toho.
Nie nie, zdraham sa, plakal by som, pocuval vsetkych, ktory ma maju radi ale aj tak by som siel.
Mal by som tu silu, povedat to ano a skazit si dalsu cast svojho aj tak skazeneho zivota.
Ale mam aj tu silu povedat to slovo nie a vyhnut sa zbytocnim mukom, trapeniam a lkaniu?
Cele je to ako zacarovany kruh. Stale to do teba rype, pod pod...
A ja nie, nie... Ale naozaj: jasne, jasne, idem... A ked to uz nepocujem dlho tak si to podvedome vyhladam.
Asi nexistuje ziadny taky blok co by mi toto zakazal a ani skusenost dost velka na to aby som si povedal: nerob to!
A ked nahodu ano tak som ju neobajavil. Kde by som ho mal hladat ked vsetko v mojom svete je hmliste a neiste.
Vsetky veci co chcem urobit stoja na vratkych nohach, kotre sa prevratia hned co zafuka trochu silnejsi vietor
a vsetko co nechcem urobit na mna zmurka ako na novo objavenu ameriku.
Strasne pocity a boje sa odohravaju vo vnutri. Aj ked je uz davno znamy vysledok, boli to, stipe a pali.
Srcde busi, hlava toci a usta smeju. No co ktomu dodat? Kde sa dvaja biju treti vyhrava...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár