Hovorí Jim čakajúc na zázrak, že mu do života vstúpi niečo, niekto pre čo by malo zmysel žiť, prečo by malo zmysel veriť, že smrť je koniec na ktorý myslieť nemusí, že môže ďalej snívať a žiť svoje sny, ako kedysi ako keď bol malý.
"Fakt neviem čo je to s týmto svetom, ale jediné čo mi pripomína bezstarostnosť dectva je vôňa ročných období, ten vzduch v lese po daždi, tá vôňa gandže, všetko je tak komplikované, bez týchto vecí, vlastne nič nefunguje... helll", chladný výraz tváre, a prázdno v očiach, hovorí za všetko, Jim už nie je decko, Jim už nie je, Jim nás opustil, už dávno, vystrelil svoju dušu zo svojho tela, a teraz tu po ňom ostalo niečo ako smrad, niečo ako vôňa. A všetky problémy ľudstva sa vzťahovali iba okolo tejto prázdnej schránky bez radosti. Čo ho po nejakej vojne na Ukrajine, čo ho po nejakých politických konfliktoch, medzi Európou, USA, a ruskom, nezaujímajú ho tie ich jebnuté sankcie, nezaujímajú ho cudzie zaujmi pár chamtivcov na tejto zemi. Jediné o čo mu ide, je to, aby povedal svetu, alebo aspoň niekomu ako mu je nechutne z tohoto života, ako sa mu už nechce žiť, stačili by aj tie skalky pod jeho nohami, aby ho počuli. Ale nič, žiadna odozva, láska, Obama, Putin a pár šialencov snažiacich sa bojovať o slobodu pomocou zbraní, pomocou násilia. Šialený svet. Každý kokot, naozaj každý, vie zobrať do rúk zbraň, počúvnuť rozkaz a ísť zabíjať, strieľať ako do terčov, nevidím na tom nič šľachetné, dobré, hrdinské, múdre. No nie každý, vie slová strieľať oproti tým nabitým zbraniam. A možno pritom príde o život, a obyčajným bude na posmech, že bol hlupák, ale kto je tu hlupák?
Jim si Sadol na zem a začal hltať obrovské glgy z tej fľašky, zrazu sa zdala malá a prázdna, nemal už prachy, nemal nič, iba náreky o spomienky. A každá spomienka bolela viac ako stiahnutie z kože, svet sa mu zahmli, keď si spomenie ako sa mal krásne, ako sa mať krásne už nebude.
Do jeho povzdychov prenikne, ako slnečné lúče skrz potrhnú oblohu, ten ženský hlas " Hej, čo tam sedíš, sám a cucáš tú fľašku, myslela som, že by si sa mohol podeliť, ja si sadnem k tebe", Jim netuší čo ju to napadlo, asi sa jej páči umierajúci zúfalec, Jim nenamieta, iba natiahne ruku k hlasu, ani sa nepozrie, stačia mu jej členky, sú krásne " na konce a choroby", "hehe", zasmeje sa neznáma a prudko si sadne na zem, odpije z fľaše, "No už došla", Jim prekvapene zdvihne zrak, k zázraku čo sa práve udial, však tam nechal minimálne ešte dva deci, to nemohla vypiť, " Ale ja som sa dnes tiež rozhodla oslavovať konce a choroby", usmiala sa a Jimove srdce začalo byť, ako by práve doňho spadla jeho duša, na chvíľu cítil teplo, pot, vzduch, život. Neveril, že je tak krásna, neveril, že si niečo také sadlo vedľa neho, a netušil odkiaľ mohla prísť. Jej rovné biele zuby žiarili spoza obrovských červených pier, nad ktorými sa pýšil noštek ako z titulnej stránky časopisu, líca jemne červené a zdobili ich nariedko posypané pehy, oči mala krásne, veľké, plné života. Vôbec mu nevadilo že nemala ani jeden vlások, nepotrebovala vlasy, aby si dokazovala svoju krásu, bola jednoducho dokonalá. Vytiahla akúsi starú fľašu whisky, ešte s korkovým štuplíkom, poriadne starým, netušil čo je to za fľašku, "Pozri túto whisky len tak nezoženieš, je na zvláštne príležitosti", "Tak to si nehaj na inú príležitosť, moja prítomnosť ti pokazí celý deň uvidíš, objavil som v sebe talent na to", hovorí vážne Jim. "Aaaale, prestaň, náhodou si prvá vec, čo ma robí šťastnou dnes", znova sa umseje, odštupluje fľašu a napije sa, leje to do seba ako čistú vodu, len tak odpila jednu tretinu, po ktorej sa zatvárila ako keby mala v žalúdku celé smetisko, ktoré sa chytá vyletieť, priamo z nej na obežnú dráhu. Udržala to a Jim začal cítiť ako mu srdce šepká, "pozri, zvládli sme to, našli sme záchranu, aspoň dnes"
"Na, pi, musíš ma dohnať, ja som už poriadne opitý waau", Jim sa nekontrolovateľne usmial, úprimne, to sa mu nestalo už dlho, natiahol sa po fľašku a zaváhal, on a zasmiať sa ? Niečo tu nesedí, teda až na nich dvoch. Jim ju nechce nechať samú opitú a tak pije a pije a pije, nechá jej na dne asi tak pol deci, zatvári sa presne ako ona, na chlp to isté, tá mimika, pokrčenie nosom, kopnutie v krku, a ten výraz, ako keby mal v sebe to jej smetisko teraz on. "Priznám sa ti, aj ja som riadne opitý, a myslím si, že ak sa nepostavím a neprejdem, vybuchnem, budeš celá od zvratkov", "Dobre, ale sľúb mi, ak budem šabliť, drž mi vlasy", zasmiala sa, aj Jim sa zasmial, zase nekontrolovane. Táto žena, táto žena je úžasná.
A tak si kráčali, no, skôr sa tackali prešli okolo polície, okolo policajtov, okolo parku, okolo rodín čo sa hrali v parku, prešli okolo úradu práce, okolo tých sociálnych prípadov, čo čakali na zázrak v podobe minimálky, prešli aj okolo školy, okolo školákov čo fajčili za školou, okolo rozrobenej stavby a robotníkov, ktorý tam poriadne nadávali, kričali, snažili sa, vážne sa snažili robiť svoju robotu čo najpomalšie, prešli okolo cukrárne, okolo benzínky, okolo škôlky, okolo detí plných šťastia a nádeje a snov, trocha to cítili tú energiu, prešli aj okolo rieky, popri ktorej išli a išli a išli, obzerali sa do prava a obzerali sa do ľava, občas hľadeli na zem, a občas sa pozreli do očí jeden druhému, do tej idilky by sa hodilo nejaké piano, prišli na miesto, kde rieka začínala, sadli si na lavičku, obaja odfúkli. Pozreli sa na seba, v tej chvíľu sa niečo udialo, v ukrajine bolo zastrelených pár civilistov, ukrajinskými vojakmi prezlečených za ruských, európska únia udeľovala ďalšie sankcie na Rusko, slovanské národy v strednej Európe verili, všetkému čo povedali v telke o tom aké je Rusko ohrozenie, pre celú europu, Obamu fajčila lacná defka niekde v bielom dome, hokejoví fanúšici otvárali prvé pivá, dva dni pred začatím MS, športovci sa potili, aby na nich zavesili akýsi kov, na niektorých ho práve vešali, deti umierali na hlad, choroby, starobu, pracanti pracovali, a tým čo práca vadila tak na ňu hundrali, v rádiu hrali tie ohrané hity a každý raper pičoval na komerciu, . A oni tam na seba pozerali, a nemohli prestať.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pyromaniak
7. 5.mája 2014 20:06
zaujímavé...pekne si to napísala
Napíš svoj komentár