Aj dnes sa dopichám. Ale, budem sa pritom snažiť usmievať. Obyčajne sa hovorí, že život sa usmieva na mladých. Ja už nie som mladé dievča, ale chcem sa usmievať na život aj keď on sa už zabudol usmievať na mňa.
Neopísateľné obety, neuveriteľné námahy, otriasajúce skúšky, ťažkosti každého druhu, smútok za najdrahšími, osamelosť... Ale veď kto to nezažil? Každý máme ten svoj účet, za ktorý platíme daň...
Utešujúce vety, ktoré sa bežne používajú a zneužívajú, vety povedané len preto, aby sme niečo povedali, nefungujú!
Nikdy som sa nedala ukolísať peknými slovami pretože som rýchlo objavila prázdnotu a pokrytectvo určitých výrokov, ktorými chcel niekto urobiť dojem.
Ale včera som pochopila, že život môže byť naozaj taký, aký ho chcem vidieť a ako ho plánujem prežiť...
Opäť objavujem stratené horizonty, svieže rána, západy slnka, noci preplnené hviezdami. Dokonca v sebe vidím niečo, čo nedokážem vysvetliť: detskú pochabosť, ktorá nemá konca, lebo azda nikdy nemala začiatok.
Bola vždy v okne života, aby žasla, aby obdivovala, chválila a ďakovala napriek všetkému, proti všetkému a za všetko...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
putnik
11. 8.augusta 2014 08:15
Konečne... stará pelly je späť.
Napíš svoj komentár