Už aj na WC mám pocit, že v danej "nevyhnutnej" chvíľke mám pocit, že som uprostred námestia...
Srdečne pozdravujem dievča, ktoré ma dnes na toaletách v Avione s vedľajšej búdky dostala do pomykova a trápnej situácie.

Priznávam asi som zaspala dobu. Budem si musieť zvyknúť, že človek neurobí bez mobilu ani krok. Dokonca ani keď ide na záchod... Nuž,. tak som si dnes pokecala s niekym, kto sa rozprával úplne s niekym iným...

A tak dnes rozmýšľam nad tým aký vplyv má mobil na ľudí. A tiež na mňa... Osobne som zažila jedného distingvovaného pána, ako spomalil krok a vystúpil z pohrebného sprievodu na cintoríne...

Niekedy zazvoní mobil aj ľuďom v kostole. A mňa niekedy s usmevom napadne, či im náhodou nevolá Boh...

Mobil je zvláštna vec. Dnes ho majú asi všetci od 6 ročných až po dôchodcov. Keď cestujem v autobuse či idem po ulici, nechcene si vypočujem stovky rozhovorov (alebo ich útržky..)

Čím to je, že máme vždy neuhasiteľnú potrebu informovať kedykoľvek a kdekoľvek svojich blízkych o každej maličkosti čo sa nám práve stala?

 Úvaha
Komentuj
 fotka
janajama  4. 7. 2014 19:43
A to čo hovorilo to dievča, že si si myslela, že hovorí s tebou?
 fotka
tecumseh  5. 7. 2014 13:49
Asi niečo v zmysle že ako to ide
Napíš svoj komentár