Bol raz jeden Kazimír Divéky...

...ten ktorý upozorňoval na to, že tí ktorí ostávajú stáť nenapredujú.

Keď som sa sťažovala na to ako trpím. Tvrdil, že sa brúsi len kameň, ktorý je vzácny, ktorý má hodnotu. Namietala som, že to bolí a že to nevydržím. A on mi radil: "Vďačne sa nechaj brúsiť, pretože Boh Ťa vzal do svojich rúk ako diamant... Tak sa neopracúva obyčajný kameň."

Keď som sa zo svojim egoizmom vzdiaľovala od spoločného úsilia a keď som sa stávala vypočítavou a nedojímala ma bieda druhých. Bol to on, ktorý ma aj ostrými slovami upozornil na to, že čím vyššie sa pýši socha o to tvrdší a nebezpečnejší je jej náraz pri páde.

Vravela som: "Každý deň nachádzam vo svojom vnútri nové veci..."Odpovedal: "Kto skutočne miluje vždy nájde omrvinky, ktoré ho povzbudia k tomu, aby začal milovať ešte viac."

Upozorňoval: "Je lepšie trpieť za pravdu, akoby mala pravda trpieť za teba."

Cítila som sa sama... Sťažovala som sa... Všetko na mňa doliehalo A ponárala som sa len do svojich problémov. Ostrou výčitkou ma opäť postavil na nohy: "Ako chceš nasledovať Krista, keď sa stále točíš len okolo seba? "


Dôverný, dôsledný, jednoduchý, kajúcny, láskavý, neochvejný, pokorný, priateľský, trpezlivý... Vedel povzbudiť, vyhrešiť, poradiť, usmerniť. Taký bol, taký je a taký pre nás aj ostane.

Ale...

..bude nám veľmi chýbať.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
janajama  2. 7. 2009 10:01
Kto to bol?
 fotka
mirec21  2. 7. 2009 10:24
ako ti je?
Napíš svoj komentár