Aj ja som na nejakej ceste. A dlhy cas vidim, ze ta nikam nevedie, je plna vytlkov, nespevnenych krajnic, zuzenych az uzkych pruhov. Kedze som to ja, tak mi nerobilo problemy ist aj po takej, az do jari tohto roka. Vtedy som sa dostal do velmi rozbiteho useku a idem po nom v podstate aj teraz, hoci s malymi (miestnymi) zlepseniami.
Zaznamenal som viacere (dost zavazne) poskodenia, ktore su citelne a bude ich treba draho riesit. Preto som sa uz davnejsie rozhodol a premyslel si, ze z tejto musim ist prec. Najprv som ani nechcel, lebo mi to neprislo az tak zlozite, no cim dalej, tym viac citim potrebu najst nejaku odbocku von.
Blizi sa (ak uz nie je aj tu) jesen, na jesen zvykne prsat, byvaju hmly, zla viditelnost. Na tejto ceste su to velmi nebezpecne podmienky. Tlmice su uz vybuchane, narazniky uz nie su miestami na absorpbciu energie narazu, celo ma poskodene deformacne zony.
A to je v tychto podmienkach uz nebezepecne! Pomaly sa teda blizim k uz spominanej odbocke, ak nie dokonca krizovatke. Pomaly ju pred sebou vidim a blizim sa jej, hoci zatial pomaly.
Ta krizovatka ma dva smery, ak neratam otocku na povodnu nebezpecnu cestu. Ale tu uz vynechavam.
Mam teda dva smery a teraz si musim vybrat ten spravny, lebo ani z jedneho po odboceni uz nie je cesta navratu mozna. (kua, nebrat to az tak doslovne ) Preto si musim vybrat tu najspravnejsiu, aj ked nie mozno najlahsiu odbocku. Tato krizovatka je v stupani, a nevidiet tam do dialky. Ale to nebolo ani na tej terajsej.
Co z toho teda vyplyva? Aj jeden smer, aj druhy bude potrebovat rozbeh, ciste skla, a rozsvietene dialkove svetla.
To znaci zastavit pred, skontrolovat co treba a sadnut si za "kontroler" a zvladnut aspon rozbeh do novych "dimenzii" . Som na tej ceste sam, no citim sa isto, citim podporu svojho stroja, ktory uz ma toho doteraz tiez dost, citim sa na tom sedadle pohodlne, citim teplo a pocit, ze to mam naozaj v rukach iba ja. Len ja sa rozhodnem, na aku odbocku sa vydam. to je mojou oporou a preto mam dovod sa uz aj smiat . To ukludnuje moju dusu, ktora je napriek tomu nervozna, co je samozrejme logicka reakcia.
Mozno pred vjazdom do krizovatky dlhsie postojim pri krajnici, mozno kratsie, kym vyberiem tu spravnu odbocku na este spravnejsiu cestu.
Na cestu, ktora bude o maly kusocek pohodlnejsia, prestane mi nicit voz. A aby doterajsie problemy boli uz navzdy minulostou a ja urobim vsetko, aby som to aspon skusil.
Svojsky napisane, egoisticky myslene, preto pochopenie necakam
Vas Pershing 363
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
toxico
8. 9.sept. 2010 10:10
Pochopil som. Nájdeš správnu cestu.
Napíš svoj komentár