,,Pekný deň, máte lásku, prosím?"
,,Ako?" nechápavý výraz.
,,Pýtam sa, či tu predávate lásku."
Pohŕdavý pohľad, úsmev zmizol.
,,Nie, nepredávame."
,,Prečo?"
,,Robíš si žarty, mladý?!"
,,Nerobím. Ľudia lásku potrebujú oveľa viac ako stopercentné džúsy, ktoré v skutočnosti nie sú stopercentné, ako smotanové jogurty, v ktorých nie je ani kvapka smotany, ako farby na vlasy, ba či ako tyčinku Snickers, nemyslíte?"
,,Na toto skutočne nemám čas, odíď."
,,Nemáte čas druhých obdarovať láskou?"
,,Nie!"
Odišiel, a síce na to, aby sa niekto vrátil, musí najskôr odísť, nevrátil sa. Znenávidel lásku."Kde je tvoja hrdosť?! Prečo im dovolíš zabudnúť na teba?!" pýtal sa.
Nepotreboval ju, bola blízko.
Potreboval ju, nebola.
Hľadal ju a nenašiel.
Volal a nepočul.
Smútil a neplakal.
Pohltený väčšinou, milovaný nenávisťou, zranený vierou.
Šepot stíchol: Odmietate lásku, lebo bolí. Že vraj klišé! Klišé nie je ona, ale vy! Nazývate faloš láskou. Ste hlúpi...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár