Každý deň, to isté :)

Každé ráno ma zobudí môj retardovaný pes s jeho prenikavým štekotom a so zámienkou že chce ísť na prechádzku. Z mojej postele zakričím na mamu a spýtam sa koľko je hodín. Je presne 8:30. Sadnem si na posteľ a poviem do riti ! za 20 minút mi zvoní ! Nešťastná si ľahnem naspäť do postele a váľam sa tam ešte 5 minút. Môj pes fakt nalieha, pretože potrebuje ísť na malú možno aj veľkú potrebu. Poviem mu že nech počká ešte 10 minút a pustím ho na balkón. Bežím si umyť zuby ! Rajbem ich tak strašne rýchlo, že pastou ostriekam celé zrkadlo + moje vlasy. Potom sa ešte umyjem a učešem. Rýchlo si dám špirálu a lesk. Bežím sa obliecť. Je 8:40. Za 10 minú mi zvoní ! Rozmýšľam si čo si dám. Či to zelené tričko, alebo krikľavo rúžové. Či tie krátke biele gate, alebo úzke rifle. Nakoniec sa rozhodnem pre modré tričko a sukňu. Rýchlo si dám do tašky desiatu a pitie. V posteli ešte hľadám môj mobil. Idem sa obuť. Zakričím na psa. Je 8:48. Za 2 minúty mi zvoní na hodinu ! Idem ho vyvenčiť stačí mu jedno cvrknutie. Rýchlosťou svetla ho zanesiem domov. Školu mám našťastie veľmi blízko. Vidím si ju z okna. Trvá mi to tak 3 minúty pokým prídem do školy. V polke cesty zistím že som si zabudla doma žuvačky. Bežím naspäť. Keď prídem do školy 10 minút pozvonení, tak sa vyhovorím že som zabudla zamknúť ! Udýchaná si sadnem na moje miesto a začnem rozprávať Adiwe, prečo som prišla neskoro ( no vždy je to skoro to isté ). Netrpezlivo čakám na koniec hodiny. Som hladná. Chcem sa už konečne najesť, pretože som sa nestihla naraňajkovať. Zvoní. Rýchlo vyberám moju desiatu. Sú to tri rožky a jablko. No to mi nestačí. Moje posledné drobné míňam na kakaové rezy z bufetu. Celé vyučovanie sa len nudím. Nedávam pozor, rozprávam sa, píšem si lístočky, otáčam sa. Všetko možné len nie učiť sa. Veď známky nemám až také strašné. Mojím správaním som aj tak najhoršia z triedy ! Vždy keď sa niečo stane prvé obvinenie padne na Škrteľovú ! S priblblým úsmevom na tvári poviem „ Áno bola som to ja „ Stará procnerová ( profesorka ) je na mňa dosť nasraná. Ale po čase ju to prejde. Je koniec vyučovania. Ako prvá bežím do šatne si zobrať telesnú domov. Aby som sa zajtra mala na čo vyhovoriť, že prečo necvičím. Idem domov. Idem celkom pomaly. Pretože sa rozprávam s kamarátkou. Doma ma čaká urazený pes ktorého som ráno poriadne nevyvenčila. Vynahradím mu to ale veľkou prechádzkou . Je 14:30. Zoberiem mamin mobil a obvolávam všetkých kamarátov a kamarátky či pôjdu von. Zapnem počítač a zohrejem si obed. Otvorím si mozillu a 3 karty. Pokec, Facebook a Birdz. Som do toho tak zažraná že zabudnem že v mikrovlnke je obed. Keď počujem cinknutie zamrznem. Zistím že som zabudla na obed. Je úplne horúci a nedá sa jesť. Nevadí. Vytiahnem si zo skrinky vifon-ku, a zalejem si ju vodou. Lepší obed ani nemohol byť, poviem si keď dojem. Idem sa prezliecť a umyť si zuby. Je 15:00. Berem psa a idem na miesto, kde sa mám stretnúť s kamošmi. Hovorím im „ Dneska som vonku len do piatej, pretože zajtra píšeme písomku z matiky a musím sa učiť „ ! Je presne 19:00 a ja som ešte vonku ! Zabudla som na to. Prídem domov a umyjem psovi labky. S čudným ksichtom otvorím knihu z matiky. A hovorím si „ A toto je čo ?“ Nikdy som nebola dobrá v matematike. Takže tu knihu zatvorím a zapnem si počítač. Čo viac si môžeš priať. Príde do izby mama a nahnevane sa ma pýta Prečo sa neučím. Ja zahľadená do počítača odpoviem že na zajtra nič nemáme. A ona na to „ Vy sa nikdy nemáte nič učiť „. To ešte stále som jej nepovedala o tej 4 z chémie. Ale veď dostala som aj jednotku takže to by jej až tak vadiť nemalo. Prídem za ňou a poviem jej „ Mami dostala som 4 z chémie“ a hneď za tým poviem „ Ale aj ostatní mali štvorky“. Nahnevaná mi povie že si to mám opraviť a že ostatní ju nezaújmajú. Je 19:50. Za 10 minút mi ide panelák a potom odsúdené. Idem sa najesť. Tento krát si dám omeletu. Potom sa idem osprchovať. V sprche som asi 10 minút. A už zase nestíham ! Najprv je to škola a teraz panelák. Osuším si rýchlo vlasy a sadnem si na gauč kde zjem najmenej 3 čokolády, 4 kornetá a 5 balíkov cukríkov. S bolesťami v bruchu si idem umyť zuby a sadnem si naspäť na počítač. Je 22:00 skončil panelák aj odsúdené. Ja si píšem ešte s pár ľudmi na skype. Potom príde moja mama do izby, a začne mi vyčítať že ja už som chorá z toho počítača a že sa mám ísť liečiť. So smiechom ho vypínam aby mi dala pokoj. Rýchlo si nahádžem knihy do školy na zajtra a idem spať. A takto to chodí dokola a dokola Každé ráno a každý večer

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu