- zdravim tě. Poslouchej, neni s tebou Pali? Znova ušel z domu.
- Nie, nie je, ale ja zistím kde je, nebojte – upokojil som ho odpoveďou a s prianím všetkého dobrého pani Paliho mamke som sa ďalej venoval prihriatemu pokladníkovi, ktorému sa práve podarilo zablokovať platobný terminál.
Keď som prišiel domov u nás to už tradične vrelo. Orgie sa práve začínali a tak som sa dal do ohrievania pečených zázrakov hypermarketu.
- zvoníš – zakričal Alex – nože, cica, odnes mu mobil. – tak som poďakoval a priložil si telefón k uchu. No na druhej strane nebol nikto. Samozrejme, že mi prišla esemeska.
- mám ťa strašne rád, si super a nerob si nič z toho, čo sa dnes stane. Pali.
Som pripravený poskytnúť prvú pomoc pri autohavárii, pri otrave alkoholom, alebo duševnú útechu kamarátom v ich kompliovaných – prekomplikovaných vťahoch. Ale na toto som pripravený nebol. Tak som sadol do trolejbusu a išiel sa pozrieť k riečke Toryse, zvanej familiárne Klytorysa. No a čo si myslí drahý intelignetný čiateľ? Bol tam. Stál na moste a plakal. Odhliadnuc od faktu, že v tomto období mala riečka taký prietok, že pri skoku by si tak maximálne dochrámal obe nohy, bol príchod lekárskej služby prvej pomoci len mrhaním peňazí daňových poplatníkov – aj tak mohli poskytnúť už len pomoc druhú. ( Mne.)
- si gay? – spýtala sa ma sympatická doktorka na diplome ktorej ešte neuschol atrament.
- Nie.
- Tak choď s kamarátom do nemocnice a potom sa stav.
Je zaujímavé koľko je na takej stanici záchrannej služby alkoholu, kávy, vajíčok a iných pochutín spríjemňujúcich službu ľuďom, ktorý bdejú nad nami dňom i nocou.
- je OK – povedal som doktorke Hegerovej.
- Ja viem. My tu totiž vieme všetko. Inak by sme nemohli zachraňovať tvoj život.
Vtom mi zazvonil mobil. Na displeji som si prečítal veľavravný text: segra. Oznámila mi, že sa jej zasekol zámok a tak sa nevie dostať z bytu. Táto komplikovaná oprava však nebola v mojich silách a tak sa záchranná služba vydala na výjazd do centra. Netrvalo to dlho.
- dobrý večer. Ste v poriadku? – povedala doktorka Hegerová a aby neostala nič dlžná
svojej povesti pre istotu segre zmerala tlak. Drahá sestrička sa vybrala do divadla na nočné predstavenie Poliakov, ktoré sa nevynecháva.
- Drahý starší súrodenec. Buď taký láskyplný a zavolaj taxík. – povedala a v tom mi
samozrejme zazvonil mobil. Mobilná komunikácia je strašná vec. Stále vyzváňam v tú najnevhodnejšiu situáciu. No na strane druhej občas šetrý peniaze.
- ahoj synáčik. Som v na stanici, tak buď taký láskyplný a príď po mňa. – čo myslíte
kto volal?
Človek by neveril, ako také obyčajné modré svetlo urýchli dopravu v čase večernej špičky v centre mesta. Cestou do divadla sme na stranici vyzdvihli moju mamku prichodivšiu do mesta neviem zatiaľ kvôli čomu. Segra prišla do divadla s veľkou pompou na údiv frajera s kamarátkou. Mamka, ja a biely anjeli sme teda zakotvili na stanici záchrannej služby.
- cítila som potrebu pripomenúť si ako žiješ, - ozrejmila mi svoj príchod mamka – ale
vidím, že ti to celkom ide.
- Ale hej. Ide. Za dnešnú noc už stihol zachrániť kamaráta pred skokom do Klytorysi a
vyslobodiť sestru z jej vlastného bytu – povedala dokrorka.
- A ešte doplniť minibar – dodal som pred hlásením o reťazovej havárii na parkovisku
pre buzibarom.
- Kam teraz? – spýtala sa mamka.
- Ku mne. – povedal som - Keďže v buzibare je havária. - zobral si ešte jednu Tatranku
a mohli sme ísť.
Poslíček s pizzou bol rýchlejší ako záchranka a tak nás už čakala pizza u mňa na vrátnici.
- idete hore? – spýtala sa sprisahanecky vrátnička a potmehúdsky sa usmiala. Čoskoro
som pochopil prečo.
- Dobrý večer – povedala mamka a obzrela si Alexovo minimalisticky zahalené
premakané telo a kompletne nezahalené telá jeho kamarátok.
- čo nového doma?
- Nemáme sa o čom rozprávať? – odpovedala mamka. Potom naseldoval dvojhodinový
duchaplný rozhovor, ktorého podrobnosti si radšej nechám pre seba. Nech to ostane v rodine.
O jednej mi zazvonil mobil. – nejdeš sa povoziť na trolejbuse? – spýtala sa Želmíra. Čo myslíte aká bola odpoveď. Áno, presne taká, drahý čitateľ.
- drahá mamka, volala revízorka Želmíra, tak sa idem povoziť na trolejbuse.
- Ok. Čau. A kúp cestou cigarety.
- Nefajčím – povedal som a vidal som sa na rande so svojou dopravnou spoločnosťou.
V trolejbuse sedela Silvia, autobusová kamarátka, s ktorou si pri našich cestách po republike vymieňame rôzne informácie. Jej snom je vymeniť si informácie genetické, ale to viete. My čo nie sme na sex na jednu noc. Silvia má frajera, miluje však mňa no a teraz neviem ako z toho vykľučkovať. A tak mi v autobuse občas spí na ramene, sem - tam jej skontrolujem jazykom blomby a pri stretnutiach v divadle si povieme ahoj, ahoj, ahoj Silviin frajer. Silvia vystúpila na ďalšej zastávke v momente, keď zbadala Želmíru s kolegami.
O tri zastávky ďalej sme odovzdali tínejdžerov mestskej polícii a my sme pokračovali do obľúbenej Chalúpky. Na naše vôbec nie veľké prekvapenie tam sedel Martin v jednom rohu, v druhom Juliana a opitý Omikron opaľoval osadenstvo Chalúpky na parkete svojimi tanečnými kreáciami.
- dobrý večer, kontrola – povedala Maťovi Želmíra a ukázala zošokovanému
Martinovi odznak DPMP.
- Prisadneme si ak mladý pán dovolí, - vniesol som kus svetla do situácie ja a pozval
Martina na ďalšie z jeho množstva dnešných pív. Táto časť bude znova kapitola z Beverly High, takze prosím čitateľa, ktorý tieto intermezzá nezvláda, aby preskočil na ďalší odstavec. Želmíra si odišla prepudrovať nos a Maťo spustil o Viršíkovej.
- Maťko drahý, prepáč, ale dnes som na rade ja a rozpovedal som mu príbeh dnešného
večera. Chudák Maťo opitý isto po ňom už nič nechápal a určite ho dorazilo, keď Omikron padol v bezvedomí na zem a zobrala ho záchranka. Cestou hodila mňa, Maťa a revízorku na sídlisko. Chudák Maťo. On, Hegerová, revízorka, Ja a Omikron v sanitke na sídlisko. Chlapec ešte dva dni behal po škole a zisťoval, či to bola pravda. Keď som prišiel domov, mamka sa veľmi dobre bavila s triezvejúcim osadenstvom môjho bytu.
- nerozumiem načo si platíš mesačník, keď ťa všade vozí sanitka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár