Akurát dnes som sa rozprával s jedným mladým chalanom, ktorý tvrdil, že je samotár a že nemá žiadnych kamarátov. Rozhodol som sa preto o napísanie pár slov o tom:
Myslím si, že dnes, hoc žijeme v 21.storočí - v dobe plnej internetu, mobilov a inej techniky - dobe kedy viac píšeme ako rozprávame, nepoznáme niečo také ako Medziľudská komunikácia. Samozrejme že nie všetci sme rovnakí, veď aká nuda by to bola. Nájdeme ľudí komunikatívnych, aj takzvaných introvertov. No čo s nimi? Sú iní? Musím uznať, že po nejakom tom čase som zistil, že žiaden samotár nie je sám. Už len v tom, že ľudí, ktorí nemajú priateľov alebo ktorí si ich nevedia nájsť je veľa - nejde len o mladých ľudí, ide aj o mnohých ľudí dospelých, alebo už aj rodičov. Ak by sme založili samostatnú organizáciu, ktorá by združovala len mladých ľudí, ktorý si nevedia ako nájsť priateľov, bolo by ich veľa. Skutočne, je ľudské sa zaujímať aj o ľudí, ktorí sedia niekde tam vzadu a po tichúčko pozorujú ostatných. Nie je to jednoduché. Samota = choroba, povedal by som. Verím, že všetci títo chorí budú raz potešení.

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
uniqueprivilegium  12. 7. 2014 00:10
Asi nie nadarmo sa ľudia delia na introvertov a extrovertov...inak by sa mohlo povedať že ľudia sa delia na extrovertov a chorých, čo je hlúposť....nie každý introvert je zase samotár...samotár je človek, ktorý je naozaj väčšinu času sám...a záleží aj od toho, či chce alebo nechce. Človek, ktorý nechce - tomu to robí pravdepodobne vážne psychické problémy ale u človeka, ktorý chce byť radšej sám ako s niekým, tomu to podľa mňa až tak neškodí, len v pár situáciách kedy musí komunikovať s ľuďmi mu to môže byť zaťažko, ale pokojne to môže zvládnuť ako ľudia, ktorí sa pravidelne stretávajú a komunikujú s inými.
Napíš svoj komentár