Tak, a je to tu. Sedím pred vchodom a čakám až mi ju privezie. Moje prvé auto určené len a len na tuning. Našiel som si ju na nete. Za tú cenu by ju bol hriech nekúpiť. Sivá, trochu stará, no neskutočne krásna Toyota Supra.

Nechal som si ju priviezť známym, ktorý chodí pravidelne do Nemecka. Vyzná sa v autách a keď som mu ukázal čo chcem, schválil mi to. Sľúbil, že mi po ňu pôjde. A tak čakám.

Moje auto by už malo doraziť, no nejako ho ešte niet. Kde môže byť. Mám obavy, lebo tu malo byť už pred 15 minútami. Asi zavolám, kde sa práve nachádza. V okamihu keď som vybral mobil z vrecka, zjavil sa spoza rohu.
A na korbe moja kráska, spútaná ako otrok, no nie pre obavu z úteku, ale kvôli bezpečnosti.

Zložil mi ju a odišiel. Obchádzal som ju ako lovec korisť. No nemusel som bojovať, bola už moja. Tie ladné krivky sťa telo mladej osemnástky, tie svetlomety a ten zadok. Nádhera. No mala aj veľa nedostatkov. Zhrdzavené blatníky a prahy, prasknuté bočné sklo a bola špinavá. No nemohol som jej odolať. Už dávno som mal v mysli uložené ako bude vyzerať. Celé dni a noci som nespal a rozmýšľal aký lak jej dám, aké elektróny jej budú pasovať, ako ju rozpálim...

Keď som ju piaty krát obišiel, tak som otvoril dvere a sadol za volant. Bolo to presne ako vo filme, keď sa hlavnej postave premietne to, čo sa stane...Pre mňa to boli moje sny, ktoré sa mi začali pomaly plniť.

No nemohol som byť pri nej celú noc aj keď som sa o ňu bál. Zavrel som ju do garáže, aby si pospala. Veď zajtra ju čaká nový deň plný zmien. Ale to až zajtra

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár