a v mojej hlave strach.
Samota a bolesť.
Teraz to musím niesť.
Zatvorená sama v sebe,
len myšlienky patria tebe.
Zabíjam ich ako otravné muchy,
len mi spôsobujú ďalšie muky.
Aj ten najtvrdší kameň dokážeš na prach premeniť,
ten tiež praskne ak ho zohrievaš a potom necháš schladiť.
To sa stalo s mojim srdcom,
je koniec všetkým spomienkam a snom.
K môjmu srdcu ťa už nepustím,
tak si to z hlavy vypusti!
Žiadne "potom", "neskôr", "uvidíme"..
No a čo, že sa stále ľúbime??
Srdiečko som si vytrhla z hrude,
už nikoho a nikto ho ľúbiť nebude!
Kúsok mu vždy bude chýbať,
u teba sa bude skrývať
Raz aj za mojím oknom slnko výjde
a tento smútok odo mňa odíde.
Bolesti už bolo dosť,
ty už budeš minulosť!
V jediné v čo dúfam a verím
...že ti budú chýbať moje pery
...že ťa tiež bude obchádzať samota
...chýbať ti moja láska, teplo, dobrota
...že budeš úplne stratený
...a okolo teba nebude nič iné len steny!!!
Želám ti len to čo si doprial ty mne,
tú bolesť, keď moje srdce pre teba ochladne!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár