keď noc zabíja deň, ja ožívam...všade navôkol sa šíri temnota a v mojej duši tiež...myseľ mi blúdi vo veľkých diaľkách. Prihovára sa ku mne anjel, ktorý už dávno nelieta. Tichým šepotom zbiera moje myšlienky...Moje bezvládne telo leží v chaose tohto sveta a duša si hľadá svoju polovičku...nepočúva anjela.
V diaľke sa zjavuješ ty...ale keď k tebe dobieham, v náručí sa mi rozplývaš a s tebou celý môj svet...
na nebi už nebudú svietiť hviezdy...zhasol si ich...už niet iskry, aby sa znovu rozžiarili...a tma ma pohlcuje a s ňou aj to ticho, ktoré násobíš svojím mlčaním...
nový deň sa začína, ale slnko nevychádza...len tma pomaly mizne...mení sa na chladivé šero...anjel konečne chytil moju dušu a zamýka ju...znovu začína cítiť tiaž tohto sveta...

 Pseudoblog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
faerthes  14. 10. 2007 22:25
fuuu tak to je dost choakticke....ale i svet vznikol z chaosu.....je to dobre,mne sa to velmi paci,ten chaos....si dobra cmuuuuuuuuuuuuuk
2 
fotka
inkheart  14. 10. 2007 22:30
Take myslienky poznam...nie su prijemne. Vzdy ma pri nich ovladne pocit absolutnej beznadeje...az mi beha mraz po chrbte(A).
3 
fotka
veltira  2. 4. 2008 18:39
co dodat.. cuul
Napíš svoj komentár