Kráčam ku dverám, do ktorých vstupuje ona. Blížim sa k nej... s veľkým rozmachom do nej zabodávam kuchynský nôž, ktorý som si ukradol minule...Vykríkla...na mňa vyprskla jej teplá krv. Vzrušený a z pohľadom šialenca som neprestával...Jej telo sa zmietalo v smrteľných kŕčoch, celá podlaha bola už od jej krvi, ale hlasy v mojej hlave náhlivo stále kričali: Ešte!! Ešte!!...
Kroky na chodbe boli náhlivejšie a smerovali k mojej izbe. Hlasy v mojej hlave prehlušil iný hlas. Taktiež náhlivý sprevádzaný buchotom na moje dvere, ktoré sa okamžite otvárajú...Ešte stále s búšiacim srdcom dvihnem zrak ku dverám kde stojí mama a vraví, že dnes som si nevzal lieky. Vstanem z postele a vezmem si tabletky...hlasy v mojej hlave pomaly utíchajú a obrazy miznú...
Tak nič...znovu to bude len obyčajný deň...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drbna
15. 9.sept. 2007 23:14
pjekné
2
Veľmi, veľmi dobré prvky používaš. Páči sa mi to. Je to časť niečoho, alebo je to celé?
Napíš svoj komentár