Sedel anjel, sedel sám, svojich krídel sa dávno vzdal. Chcel na chvíľu niečo cítit, ako človek niečo prežiť. Kvôli tomu skočil z neba, potom blúdil, hľadal teba. Nakoniec ťa predsa našiel, chcel pocítiť blízkosť tiel. Nádherne mu bolo s tebou, na zemi našiel druhé nebo. Časom mu to však bolo málo, a to ťa horké slzy stálo. Nakoniec okúsil aj bolesť, keď tiaž sklamania musel niesť. Netušil čo mu to steká z očí, bolesť ho týra a hlava sa točí. Len krátko bol tu na zemi, netušil, že takto to tu nebeží. Ublížil a už nemohol byť s tebou, a tak stratil vlastné nebo. Sedel anjel, sedel sám, svojich krídel sa dávno vzdal. Tie však už nedostane späť, teraz ho čaká tento krutý svet... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj
že peknéééé to bolo