pomaly ale isto nevládzem.
Tento súboj chcem zviesť,
aj keď ma to tlačí na zem.
Tá bolesť má tvoju tvár,
tvoje oči, tvoje slová,
....
a prečo to musíme zažívať znova?
Votrela sa sem veľká priepasť,
no ja už staviam most,
tak už ním prestaň triasť!
Počkaj a bude pevný dosť!
No napriek tomu si ho zapálil
zapálkou, čo som ti podala,
ale nedovolím mu zhorieť do tla!
Cítim sa však bezmocná,
na všetko sa len prizerám.
V duši rozšírila sa jasná tma,
na slepo za svetlom utekám.
Tápam v nej a to svetlo si ty,
ukrývaš sa však predo mnou
aj keď si v mojom srdci zamknutý.
Aj keď už lapám po dychu,
ešte chvíľu to vydržím.
Nie je to len zo zvyku!
Stále ťa rovnako ľúbim
No bolesť sa na mňa pozrela tvojimi očami
A ja už nechcem prechádzať týmito dňami.
Nechcem aby to bolo takto s nami...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
veltira
19. 11.novembra 2007 17:32
hm..peknee...asi ze viem o co pises.... my blood will survive this sufer... ... our people are strong my your my ...sister...
Napíš svoj komentár