V náručí drží moju bezvládnu dušu a oproti nej kráča tma...Tma, ktorá naťahuje svoje chladné ruky aby ma pohltila. Ja sa len bezmocne prizerám ako moja duša upadá do temnoty.
Takže tak sa to končí?
Nesvieti svetlo na konci?
Nie..to už dávno zhaslo, keď si moja duša zlomila krídla na tvojej nenávisti a zlobe. Nie, ešte nie je vo večnosti, bude žiť v temnote a prázdnote kým sa znovu nerozsvieti svetlo a nezahoja sa rany...
Temný anjel priletel, lieči ťažké rany, no často sa mu ich darí skôr jatriť.
Svetlo nádeje začína pomaly tlieť, no predtým než rozhorí ho sfúkne.
Stojí pri mne, chce pomôcť, ale nevie ako...Týra ho pohľad na zlomenú dušu, trpí aj on sám...tak radšej odchádza...
Opustená v temnote blúdim bez svetla s ťažkými ranami na duši, hľadám záblesk svetla,ktorý ma zachráni...tak kto?? kto ho zapáli???
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár