Sedí, pozerá do prázdnoty a mrazivé teplo slnečných lúčov dopadá na jej bledú pokožku, na ktorej splývajú dlhé pramene uhľovočiernych vlasov...Len nedávno bol svet farebný, slnko hrialo a dážď bol príjemne osviežujúci...No v jednej chvíli všetko stratilo zmysel...
Keď pocítila ako si ku nej sadol z jej svetlobelasých očí znovu vyhŕkli slzy. Nepozrela sa na neho...už nemohla...Tak veľmi ho chcela znovu objať, bozkávať a pozerať do jeho tmavohnedých očí, ktoré ju vždy vedeli zohriať...No teraz jej musela stačiť aj jeho prítomnosť, ktorá ju upokojila.
- Ahoj...
...Ticho..Iba v diaľke počuť šum, ako sa vietor pohráva s lístim...
-Stále na teba myslím...a...a na to čo sa stalo...
...znovu ticho a žiadna reakcia...
-...stále to bolí rovnako...
...ešte stále ticho, tentokrát prerušované jej vzlykmi...
Aj keď veľmi chcela počuť jeho hlas, zvykla si na nekonečné mlčanie...
Vždy keď bola tu, pociťovala všetko odznova a tak intenzívne ako vtedy. Vesmír okolo bežal ďalej, no jej sa vtedy zastavil čas...zlomilo jej to srdce...Ale neprešiel deň, aby za ním nezašla...
Ešte stále cítila, že je pri nej..Už bolo neskoro...Slnko už len zanechalo krvavočervenú stopu na horizonte a na oblohe začínali svietiť hviezdy.
Vtedy sa postavila a otočila...
Chladný vietor jej rozfúkal z tváre vlasy, ako keby ju pohladil...Priložila si k perám ruku a potom poslala vzdušný bozk smerom k náhrobnému kameňu, kde bolo vytesané jeho meno...
Cítila ako od nej odchádza...a potom odišla aj ona...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
faerthes
15. 9.sept. 2007 12:29
Waaau....tak to ma chytilo za srdce..a ten spad ako ta holka sa prihovara akoby ku zivemu a nakoniec,sa prihovarala k nahrobnemu kamenu..Ma vazne fascinovalo...si dobra mojko...len tak dalej...vidis,ze ti to ide...cmuuuuuuuuuuk
2
chytilo ma to za srdce.....a to je uz co povedat ..vlastna tvorba?
3
....vauuuu... sak ty pises jak keby si pisala odmalicka... fajne to je... takz prekvapivz yaver..jees...take necakane.. lubi sa mi to..
4
no... naozaj máš moje uznanie... ako dlho tvoríš? vydala si už niečo...
Napíš svoj komentár