nik neženie sa preň.
Láskou zvetrané,
nevypratané.
Len v hrudi ťaží,
život jej kazí.
Závojom samoty prikryté,
stopami minulosti rozryté.
Už zďaleka cítiš ako sála chlad,
kto by sa odvážil mať ju rád?
Odsúdená pre vraždu lásky,
kladie si samé otázky.
Neodpovedá nikto, ani nečaká...
Doživotne ostáva v sebe zamknutá...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vevenka
29. 5.mája 2008 14:14
pekné..a tak hádam sa odomkne raz..
Napíš svoj komentár