Petuska11111
27. 7.júla 2017 01:06
O tom, prečo som hot mess aj o tom, prečo (pravdepodobne) nikdy nebudem šťastná
A uvedomujem si, že 90% vecí sa odvíja od toho, aké sme mali detstvo. Koľko lásky a pozornosti sme dostali, ako sme sa cítili.
A ja som nebola zrovna dievčenský typ dievčaťa. Nosila som maskáče, chodila na kickbox a príležitostne pchala spolužiakov do skriniek na topánky.
Už v detstve vo mne bolo mnoho hnevu, aj keď som bola usmievavé a hyperaktivne dieťa. Vedela som, že niektoré veci proste nie sú správne a nijak inak ako po zlom sa vyriešiť nedajú.
Ale ako som rástla, tak som upustila od tej nekonečnej agresie a zlosti a mala som čím ďalej tým väčšiu potrebu byť ženská, jemná. Viac krehká.
A na istú dobu sa mi to možno aj podarilo.
No časom prišli veci a ľudia, ktorí túto krehkosť zneužili a ja som sa znovu vrátila ku všetkej tej zlosti a hnevu.
Ku koreňom, ktoré nezlyhali. Nezlyhali vtedy, nezlyhajú ani teraz, right?!
(NienieniePetra, taktotonefunguje)
Postupne som začala ničiť všetko pekné len kvôli strachu, že o to raz prídem. Ničila som každý jeden cit, spomienku na bezbrannosť či infantilnú radosť z maličkostí.
Tak veľmi som sa stotožnila s realitou, až som uverila tomu, že neexistuje nič také, ako trvalé šťastie.
Začala som brať veci príliš vážne, každá šanca na šťastie bola pre mňa len ďalším hoaxom a postavila som si steny, za ktorými mi už nikto nikdy neublíži.
No za tými stehnami som sa začala izolovať. Necítila som samotu, dokonca ani smútok. Vypla som emócie, tak ako som si to vždy želala. Ale potom nastalo prázdno.
A teraz neviem, ako ho vyplniť, ako sa ho zbaviť, ako ho zničiť.
Ako znovu začať žiť, ako sa začať tešiť.
Blog
Komentuj
39 komentov k blogu
1
cos45
27. 7.júla 2017 01:13
Napisem hned nieco... Len si predtym zapalim.
2
prázdno sa neničí.
do prázdna sa buduje, stavia, vypĺňa sa.
tým ho zničíš.
a hnev a agresiu si uchovaj v potenciále, v schopnostiach, ešte príde doba keď nám bude také niečo všetkým nutné ak nie doslova na prežitie, tak prinajmenšom na ubránenie sveta a kultúry ako ich poznáme. lebo tí čo sa ho snažia zničiť sa spoliehajú na to že také veci ako hnev a agresiu nevieme.
ale to si odlož len tak bokom, najprv si v tom prázdne vybuduj niečo pekné, nech máš potom za čo bojovať.
do prázdna sa buduje, stavia, vypĺňa sa.
tým ho zničíš.
a hnev a agresiu si uchovaj v potenciále, v schopnostiach, ešte príde doba keď nám bude také niečo všetkým nutné ak nie doslova na prežitie, tak prinajmenšom na ubránenie sveta a kultúry ako ich poznáme. lebo tí čo sa ho snažia zničiť sa spoliehajú na to že také veci ako hnev a agresiu nevieme.
ale to si odlož len tak bokom, najprv si v tom prázdne vybuduj niečo pekné, nech máš potom za čo bojovať.
3
...a ako sa to robí?
to by som aj ja rád vedel.
ale vraj niečo na štýl že najprv si musíš niektorý z tých "hoaxov" o šťastí vybrať a uveriť mu. a uveriť mu tak že doňho narveš všetku snahu a energiu čo dokážeš, dosť na to aby, ak aj bol naozaj hoaxom, aby si ty sama tou svojou snahou zariadila, spôsobila, že hoaxom prestane byť a stane sa realitou.
znie to šialene, viem, tiež mi to znie šialene. preto tomu nedokážem veriť a to nedokážem spraviť, aj keď všetci okolo mi v podstate opakujú že tak nejak to je.
ale rozhodne potrebuješ aby to bolo niečo... ak aj nie nezávislé úplne od ľudí všeobecne (lebo to sa robí dosť ťažko), tak aspoň nezávislé od hocikoho jedného konkrétneho, či zopár konkrétnych.
to by som aj ja rád vedel.
ale vraj niečo na štýl že najprv si musíš niektorý z tých "hoaxov" o šťastí vybrať a uveriť mu. a uveriť mu tak že doňho narveš všetku snahu a energiu čo dokážeš, dosť na to aby, ak aj bol naozaj hoaxom, aby si ty sama tou svojou snahou zariadila, spôsobila, že hoaxom prestane byť a stane sa realitou.
znie to šialene, viem, tiež mi to znie šialene. preto tomu nedokážem veriť a to nedokážem spraviť, aj keď všetci okolo mi v podstate opakujú že tak nejak to je.
ale rozhodne potrebuješ aby to bolo niečo... ak aj nie nezávislé úplne od ľudí všeobecne (lebo to sa robí dosť ťažko), tak aspoň nezávislé od hocikoho jedného konkrétneho, či zopár konkrétnych.
4
Asi pol hodiny som rozmyslal, ako by som to cele vysvetlil tak, aby to bolo pochopitelne a zaroven uzitocne (aplikovatelne v praxi). A dosiel som k zaveru, ze to nebudem vysvetlovat cele a je tu mala sanca, ze to bude mozne nejako vyuzit, kedze v blogu nehladas radu, len konstatujes, ako to je, ale nikde ziadny otaznik.
Zacal by som tym, ze prazdno neexistuje. To, co generuje pocit prazdnoty su protichodne emocie, ktore potom narastaju a vytvaraju falosny pocit - prazdnotu. Deje sa pri tom to, ze nevnimas tak, ako by to bolo pre cloveka prirodzene. Potrebujes stale vacsie a vacsie podnety, aby to bolo nejaky sposobom zaujimave a vsetko ostatne, menej vyznamne udalosti sa ti zdaju nezazivne, a teda nemozu nijako naplnit pocit, ze sa ta to tyka. A toto je problemom mnohych ludi (a nebudem sa na nic hrat, mam s tym problem aj ja). A ak budem mat na to riesenie, tak zacnem to odporucat ostatnym.
S metodou budovania vsak suhlasim s @Midnight , ze si vyberies nieco, co v sebe budes rozvijat a pretvarat na realitu. Len by som dodal, ze tie protichodne emocie uberaju z cloveka a z jeho schopnosti a moznosti, preto najlepsieho vysledku sa da dosiahnut vyriesenim tych protichodnych emocii. Zvycajne tym prichadza aj k uvolneniu a zmene perspektivy. Len nie vzdy clovek ma cas sa s nimi naozaj zaoberat a moze to byt viac zakorenene, aby sa to dalo odstranit za jeden ludsky zivot.
Dalej by som sa zmienil trochu o emociach. O ich vyzname a potrebe ich preukazovat a tiez ventilovat (nie vzdy spravnym sposobom). Emocie su pre cloveka prirodzene. Su tak prirodzene, ako potreba jest, ci dychat. Potlacovanie emocii je nezdrave a vedie k roznym zdravotnym problemom (aj dusevnym). Spolocnost ludi uci, ze schovavat a potlacovat emocie su samozrejmostou a robi to z cloveka silneho cloveka. Nie je tomu tak. Ludia, ktori potlacuju svoje emocie, su podrazdenejsi, menej vyrovnani a su nachylnejsi spravat sa neprirodzene. Muzi castejsie skryvaju svoje emocie, preto je vidiet vo Svete casto vdovy, ktore prezili svojich muzov. Podla mna je to vdaka emociam, ktore zeny ovela castejsie ventiluju, ako muzi.
Ak ta tema zaujala a mas otazky, kludne sa spytaj, rad odpoviem, ak budem vediet odpoved.
Zacal by som tym, ze prazdno neexistuje. To, co generuje pocit prazdnoty su protichodne emocie, ktore potom narastaju a vytvaraju falosny pocit - prazdnotu. Deje sa pri tom to, ze nevnimas tak, ako by to bolo pre cloveka prirodzene. Potrebujes stale vacsie a vacsie podnety, aby to bolo nejaky sposobom zaujimave a vsetko ostatne, menej vyznamne udalosti sa ti zdaju nezazivne, a teda nemozu nijako naplnit pocit, ze sa ta to tyka. A toto je problemom mnohych ludi (a nebudem sa na nic hrat, mam s tym problem aj ja). A ak budem mat na to riesenie, tak zacnem to odporucat ostatnym.
S metodou budovania vsak suhlasim s @Midnight , ze si vyberies nieco, co v sebe budes rozvijat a pretvarat na realitu. Len by som dodal, ze tie protichodne emocie uberaju z cloveka a z jeho schopnosti a moznosti, preto najlepsieho vysledku sa da dosiahnut vyriesenim tych protichodnych emocii. Zvycajne tym prichadza aj k uvolneniu a zmene perspektivy. Len nie vzdy clovek ma cas sa s nimi naozaj zaoberat a moze to byt viac zakorenene, aby sa to dalo odstranit za jeden ludsky zivot.
Dalej by som sa zmienil trochu o emociach. O ich vyzname a potrebe ich preukazovat a tiez ventilovat (nie vzdy spravnym sposobom). Emocie su pre cloveka prirodzene. Su tak prirodzene, ako potreba jest, ci dychat. Potlacovanie emocii je nezdrave a vedie k roznym zdravotnym problemom (aj dusevnym). Spolocnost ludi uci, ze schovavat a potlacovat emocie su samozrejmostou a robi to z cloveka silneho cloveka. Nie je tomu tak. Ludia, ktori potlacuju svoje emocie, su podrazdenejsi, menej vyrovnani a su nachylnejsi spravat sa neprirodzene. Muzi castejsie skryvaju svoje emocie, preto je vidiet vo Svete casto vdovy, ktore prezili svojich muzov. Podla mna je to vdaka emociam, ktore zeny ovela castejsie ventiluju, ako muzi.
Ak ta tema zaujala a mas otazky, kludne sa spytaj, rad odpoviem, ak budem vediet odpoved.
5
@midnight väčšinou, keď tomu hoaxu uverím, tak sa akurát tak znovu presvedčím, že to bol len hoax a som znovu na začiatku. Preto som taká trpká, pretože som prijala realitu až príliš a proste už neverím, že existuje niečo čisté, pozitívne bez vedľajších účinkov. A taktiež mám strach, že keď niečo také nájdem, aj tak sa to bude opakovať.
Šťastie je fajn, ale je prchavé a ja sa neviem zbaviť defenzívneho mechanizmu, ktorý som si vybudovala na to, aby ma to šťastie nedojebalo až zistím, že to bola znovu len ďalšia ilúzia.
A jasné, povieš si-nájdi si koníčky, tie ti zostanú. Milovala som umenie, kreslenie, maľbu, ktorú mi dokonale znechutila škola ich tupým, absolútne neumeleckým prístupom. Takže ak by som aj niečo chcela vytvoriť, bolo by to podobne nahovno, ako moje myšlienky.
@cos45 keď sa nad tým tak zamyslím, tak to dáva zmysel. "Potrebuješ stále väčšie a väčšie podnety"- párkrát som sa snažila vrátiť k veciam, ktoré ma uspokojovali/robili mi radosť v minulosti, ale nešlo to, pretože to už nestačilo, môjmu mozgu to nestačilo/bolo to nezáživné.
Ja mám emócii možno momentalne deficit, pretože keď bolo obdobie, kedy som ich nemala komu dať, tak som ich vyhodila a od tých od okolia som sa chcela odosobniť. A ako som sa to naučila, tak vznikol ďalší obranný mechanizmus-keď prídu sračky, ktoré ma istým spôsobom rozrušujú, okamzite ich vypnem. Pokojne aj neželane. Je to hneď prvá akcia môjho mozgu, pretože som zatial nenašla iný spôsob, ako sa im
Šťastie je fajn, ale je prchavé a ja sa neviem zbaviť defenzívneho mechanizmu, ktorý som si vybudovala na to, aby ma to šťastie nedojebalo až zistím, že to bola znovu len ďalšia ilúzia.
A jasné, povieš si-nájdi si koníčky, tie ti zostanú. Milovala som umenie, kreslenie, maľbu, ktorú mi dokonale znechutila škola ich tupým, absolútne neumeleckým prístupom. Takže ak by som aj niečo chcela vytvoriť, bolo by to podobne nahovno, ako moje myšlienky.
@cos45 keď sa nad tým tak zamyslím, tak to dáva zmysel. "Potrebuješ stále väčšie a väčšie podnety"- párkrát som sa snažila vrátiť k veciam, ktoré ma uspokojovali/robili mi radosť v minulosti, ale nešlo to, pretože to už nestačilo, môjmu mozgu to nestačilo/bolo to nezáživné.
Ja mám emócii možno momentalne deficit, pretože keď bolo obdobie, kedy som ich nemala komu dať, tak som ich vyhodila a od tých od okolia som sa chcela odosobniť. A ako som sa to naučila, tak vznikol ďalší obranný mechanizmus-keď prídu sračky, ktoré ma istým spôsobom rozrušujú, okamzite ich vypnem. Pokojne aj neželane. Je to hneď prvá akcia môjho mozgu, pretože som zatial nenašla iný spôsob, ako sa im
6
@midnight väčšinou, keď tomu hoaxu uverím, tak sa akurát tak znovu presvedčím, že to bol len hoax a som znovu na začiatku. Preto som taká trpká, pretože som prijala realitu až príliš a proste už neverím, že existuje niečo čisté, pozitívne bez vedľajších účinkov. A taktiež mám strach, že keď niečo také nájdem, aj tak sa to bude opakovať.
Šťastie je fajn, ale je prchavé a ja sa neviem zbaviť defenzívneho mechanizmu, ktorý som si vybudovala na to, aby ma to šťastie nedojebalo až zistím, že to bola znovu len ďalšia ilúzia.
A jasné, povieš si-nájdi si koníčky, tie ti zostanú. Milovala som umenie, kreslenie, maľbu, ktorú mi dokonale znechutila škola ich tupým, absolútne neumeleckým prístupom. Takže ak by som aj niečo chcela vytvoriť, bolo by to podobne nahovno, ako moje myšlienky.
@cos45 keď sa nad tým tak zamyslím, tak to dáva zmysel. "Potrebuješ stále väčšie a väčšie podnety"- párkrát som sa snažila vrátiť k veciam, ktoré ma uspokojovali/robili mi radosť v minulosti, ale nešlo to, pretože to už nestačilo, môjmu mozgu to nestačilo/bolo to nezáživné.
Ja mám emócii možno momentalne deficit, pretože keď bolo obdobie, kedy som ich nemala komu dať, tak som ich vyhodila a od tých od okolia som sa chcela odosobniť. A ako som sa to naučila, tak vznikol ďalší obranný mechanizmus-keď prídu sračky, ktoré ma istým spôsobom rozrušujú, okamzite ich vypnem. Pokojne aj neželane. Je to hneď prvá akcia môjho mozgu, pretože som zatial nenašla iný spôsob, ako sa im postaviť bez toho, aby to malo fatálne následky. Buď ich vypnem alebo ma rozjebú.
Takže vlastne takmer celý môj problém spočíva v rovnováhe. Rovnováhu nemám, pretože som netrpezlivá. Ako to vyriešiť? Nejaké life hack?!
Šťastie je fajn, ale je prchavé a ja sa neviem zbaviť defenzívneho mechanizmu, ktorý som si vybudovala na to, aby ma to šťastie nedojebalo až zistím, že to bola znovu len ďalšia ilúzia.
A jasné, povieš si-nájdi si koníčky, tie ti zostanú. Milovala som umenie, kreslenie, maľbu, ktorú mi dokonale znechutila škola ich tupým, absolútne neumeleckým prístupom. Takže ak by som aj niečo chcela vytvoriť, bolo by to podobne nahovno, ako moje myšlienky.
@cos45 keď sa nad tým tak zamyslím, tak to dáva zmysel. "Potrebuješ stále väčšie a väčšie podnety"- párkrát som sa snažila vrátiť k veciam, ktoré ma uspokojovali/robili mi radosť v minulosti, ale nešlo to, pretože to už nestačilo, môjmu mozgu to nestačilo/bolo to nezáživné.
Ja mám emócii možno momentalne deficit, pretože keď bolo obdobie, kedy som ich nemala komu dať, tak som ich vyhodila a od tých od okolia som sa chcela odosobniť. A ako som sa to naučila, tak vznikol ďalší obranný mechanizmus-keď prídu sračky, ktoré ma istým spôsobom rozrušujú, okamzite ich vypnem. Pokojne aj neželane. Je to hneď prvá akcia môjho mozgu, pretože som zatial nenašla iný spôsob, ako sa im postaviť bez toho, aby to malo fatálne následky. Buď ich vypnem alebo ma rozjebú.
Takže vlastne takmer celý môj problém spočíva v rovnováhe. Rovnováhu nemám, pretože som netrpezlivá. Ako to vyriešiť? Nejaké life hack?!
7
Permanentne stastie by neexistovalo, ani keby, teoreticky existuje. Preco? No lebo vdaka tomu zlemu si vazime to dobre, ked nam je zle, tak potom o to viac si vazime to, ked nam je dobre. Potrebujeme citit bolest, smutok, lebo potom by sme si nevazili tie krasne chvilky, kedy sme stastni a usmievame sa.
8
Smutné je, že takéto problémy má práve najrozumnejšia ženská na Birdzi...
10
"väčšinou, keď tomu hoaxu uverím, tak sa akurát tak znovu presvedčím, že to bol len hoax a som znovu na začiatku. " (+ celý zvyšok odstavca)
poznám to, tiež to tak zažívam, preto som pri tej "rade" začal tým "ževraj". a taktiež preto som napísal že si treba vybrať taký čo nezávisí od žiadneho jedného, alebo aj viacerých konkrétnych ľudí. aby keď sa ti to niekto pokúsi potopiť, aby si ho mohla zahodiť, ale to uverené si nechať a prípadne nájsť niekoho iného koho dosadíš do pozície elementu v tom uverenom. a takto budeš pokračovať až kým sa nepodarí že ti to nepotopia.
ale opakujem, viem čo myslíš, čiže viem prečo a aké ťažké to je, preto je celá tá rada "ževraj". mnohým ľuďom, zdá sa, to funguje. a zároveň ja osobne mám zážitok že nie. preto chápem. a preto ani inú, vlastnú na sebe overenú radu nemám. ale stále mi prišlo lepšie napísať tú ktorá sa zdá že mnohým až väčšine funguje, než miesto toho vyhlásiť "mne osobne to jediné čo mi radia zdá sa že nefunguje, čiže som si istý že žiadne riešenie neexistuje. bodka."
"Šťastie je fajn, ale je prchavé"
preto má vraj človek hľadať hlavne spokojnosť. lebo vyrovnaná spokojnosť je neutrálny stav, šťastie je oproti nemu bonus. rovnako ako nešťastie je oproti nemu ten stav mínusový. zasa, aj toto poznám, používal som dlho zámerne, teraz už zo zvyku aj vo chvíľach keď sa snažím inak. lebo ak k tomu človek dosť dlho pristupuje takto, stane sa to reflexom. čo už možno do určitej miery vieš aj sama, ale... vie to byť hlbší reflex než ho asi poznáš.
"A jasné, povieš si-nájdi si koníčky, tie ti zostanú."
nepoviem, lebo to je ďalšia z vecí ktoré mi radia, a narozdiel od tej predošlej kde sa aspoň dá povedať "možno si len vyberám nesprávne hoaxy", tu si ani príliš nemáš ako nesprávne vybrať. a mám zážitok že ani tie nezostanú. a nemusí to človeku ani znechutiť škola svojim úplne tupým prístupom. stačí keď si človek začne všímať koľko času a energie im venuje, a ako to vlastne nie je na nič okrem toho že jemu robí radosť ich vykonávať. a po určitom čase, a od určitého veku, už len toto, "venujem tomu čas a energiu a jediné pozitívum je že mi robí dobre tá činnosť, inak nič, čiže je to vlastne nezmyselné, v takom nejakom... praktickejšom pohľade", stačí na to aby ti ten čas čo tomu venuješ nainfikovalo, a to pozitívno vznikajúce keď sa tým zaoberáš úplne zrušilo. a potom zrazu už keď tie veci robíš tak musíš bojovať s negatívnom, s myšlienkou "veď je to len strata času, radšej by som mal robiť niečo užitočné". a to sme zasa pri pocite že by bolo lepšie aj nerobiť nič.
"Takže ak by som aj niečo chcela vytvoriť, bolo by to podobne nahovno, ako moje myšlienky."
not necessarily true. ak je to umenie, a ak to úprimne vyjadruje nejaké myšlienky, pocity, tak to nie je nahovno, aspoň sčasti, aj keby technicky a skillovo to nebolo nič moc.
ale vravím, chápem, to je jediné čo ti môžem povedať úprimne zo svojho názoru a zážitku.
lenže toto "chápem čiže už sa ani nesnažím", viem kam vedie. lebo viem kam ma to zaviedlo. a nie je to pekné miesto. preto opakujem že aj keď máme pocit že snažiť sa niečo nájsť a nejaký iný prístup nájsť je zbytočné, tak... asi nie je. lebo je to prinajmenšom niečo iné než to o čom naistotu na vlastnom zážitku a kurze viem že to vedie do riadne obrovskej piče, oproti ktorej ti tento momentálny stav môže za pár rokov doslova pripadať ako nebo na ktoré budeš nostalgicky spomínať. a proste keď máš na výber jednu vec ktorá zaručene vedie do obrovskej piče (nesnažiť sa, nehľadať čo a ako aby si dosiahla zmenu, zlepšenie), a čokoľvek iné čo nevieš kam povedie, ale je to úprimná snaha aby to viedlo k zlepšeniu, tak... aspoň budeš mať o kus negatívna menej, aspoň nebudeš musieť na seba pindať ešte aj za to "ani som sa nepokúsil, a možno keby som vytrval tak sa niečo zmení".
alebo aj nie... neviem. proste prvá základná potreba človeka je nájsť spôsob ako sa zaangažovať do nejakej činnosti. tam to začína. ...neviem, ťažko ...sa mi snaží presvedčiť ťa o niečom čo sám nemám príliš zažité či funguje. jediné dve veci čo mi naisto behajú hlavou sú:
1. kurz ktorý máš vedie naisto dopaže. čiže ak nechceš skončiť v paži, je lepšie skúsiť čokoľvek iné, než na ňom proste len pokračovať.
2. celý život je v podstate smerovanie do bodu kde všetky tvoje snahy budú zrušené a stanú sa irelevantnými (ku smrti). a všetko ľudské konanie je v prvom rade o rozptýlení sa, odvedení si mysle od tejto myšlienky. nahradenie ju pocitom že to čo robíš nejaký zmysel má, prinajmenšom teraz, ak aj nie trvalo.
3. mal by som prestať kecať a miesto toho ti povedať meno Jordan Peterson, a že odporúčam ísť si od neho hľadať a pozerať videá a preklikávať sa nimi a pozerať. lebo... od neho dokonca aj ja cítim že to čo hovorí dáva zmysel, a... mnoho vecí ktoré ja ani neviem vyjadriť on vie povedať krásne. a je dosť možné že keď má človek dostatok odvahy a odhodlania začať ich používať, tak naozaj vedú tam kam tvrdí.
"Takže vlastne takmer celý môj problém spočíva v rovnováhe. Rovnováhu nemám, pretože som netrpezlivá. Ako to vyriešiť? Nejaké life hack?!"
trpezlivosť je trénovateľná záležitosť. v tomto kontexte života všeobecne je to... absurdne iritujúce a nepríjemno spôsobujúce, ale to asi kvôli tomu že preskakujeme prvých niekoľko levelov.
...tyvole zažívam si teraz na tebe aké strašne ťažké je pre ľudí snažiť sa poradiť mne. lebo úplne ako keby som čítal seba keď čítam tieto tvoje texty. to nie je ani kompliment ani zdrb, len konštatovanie.
idem sklapnúť a dať ti link na Petersona. skús. a keď pozrieš toto, pozri do bočného panelu a nájdi niečo ďalšie od neho čoho nadpis bude znieť aspoň trochu že ťa zaujme, je jedno či bude znieť relevantne k tvojej situácií alebo nie, a to si klikni a pozri. a takto chvíľu pokračuj. mne to dalo dosť veľa už teraz, a to som ešte ani nebol schopný začať sa tými vecami naozaj riadiť. ale mám aspoň náčrt. náčrt možno spôsobu/spôsobov ktoré možno by mohli fungovať ak sa človek odhodlá.
hrozne rád by som ti pomohol, poradil, ale ťažko sa pomáha/radí zo situácie ktorú človek sám zažíva a vníma ako neriešiteľnú, ako uzavretý kruh.
ehm, zas kecám. Peterson. Skús.
odseknutéslovo ,
odseknutéslovo ,
odseknutéslovo ,
poznám to, tiež to tak zažívam, preto som pri tej "rade" začal tým "ževraj". a taktiež preto som napísal že si treba vybrať taký čo nezávisí od žiadneho jedného, alebo aj viacerých konkrétnych ľudí. aby keď sa ti to niekto pokúsi potopiť, aby si ho mohla zahodiť, ale to uverené si nechať a prípadne nájsť niekoho iného koho dosadíš do pozície elementu v tom uverenom. a takto budeš pokračovať až kým sa nepodarí že ti to nepotopia.
ale opakujem, viem čo myslíš, čiže viem prečo a aké ťažké to je, preto je celá tá rada "ževraj". mnohým ľuďom, zdá sa, to funguje. a zároveň ja osobne mám zážitok že nie. preto chápem. a preto ani inú, vlastnú na sebe overenú radu nemám. ale stále mi prišlo lepšie napísať tú ktorá sa zdá že mnohým až väčšine funguje, než miesto toho vyhlásiť "mne osobne to jediné čo mi radia zdá sa že nefunguje, čiže som si istý že žiadne riešenie neexistuje. bodka."
"Šťastie je fajn, ale je prchavé"
preto má vraj človek hľadať hlavne spokojnosť. lebo vyrovnaná spokojnosť je neutrálny stav, šťastie je oproti nemu bonus. rovnako ako nešťastie je oproti nemu ten stav mínusový. zasa, aj toto poznám, používal som dlho zámerne, teraz už zo zvyku aj vo chvíľach keď sa snažím inak. lebo ak k tomu človek dosť dlho pristupuje takto, stane sa to reflexom. čo už možno do určitej miery vieš aj sama, ale... vie to byť hlbší reflex než ho asi poznáš.
"A jasné, povieš si-nájdi si koníčky, tie ti zostanú."
nepoviem, lebo to je ďalšia z vecí ktoré mi radia, a narozdiel od tej predošlej kde sa aspoň dá povedať "možno si len vyberám nesprávne hoaxy", tu si ani príliš nemáš ako nesprávne vybrať. a mám zážitok že ani tie nezostanú. a nemusí to človeku ani znechutiť škola svojim úplne tupým prístupom. stačí keď si človek začne všímať koľko času a energie im venuje, a ako to vlastne nie je na nič okrem toho že jemu robí radosť ich vykonávať. a po určitom čase, a od určitého veku, už len toto, "venujem tomu čas a energiu a jediné pozitívum je že mi robí dobre tá činnosť, inak nič, čiže je to vlastne nezmyselné, v takom nejakom... praktickejšom pohľade", stačí na to aby ti ten čas čo tomu venuješ nainfikovalo, a to pozitívno vznikajúce keď sa tým zaoberáš úplne zrušilo. a potom zrazu už keď tie veci robíš tak musíš bojovať s negatívnom, s myšlienkou "veď je to len strata času, radšej by som mal robiť niečo užitočné". a to sme zasa pri pocite že by bolo lepšie aj nerobiť nič.
"Takže ak by som aj niečo chcela vytvoriť, bolo by to podobne nahovno, ako moje myšlienky."
not necessarily true. ak je to umenie, a ak to úprimne vyjadruje nejaké myšlienky, pocity, tak to nie je nahovno, aspoň sčasti, aj keby technicky a skillovo to nebolo nič moc.
ale vravím, chápem, to je jediné čo ti môžem povedať úprimne zo svojho názoru a zážitku.
lenže toto "chápem čiže už sa ani nesnažím", viem kam vedie. lebo viem kam ma to zaviedlo. a nie je to pekné miesto. preto opakujem že aj keď máme pocit že snažiť sa niečo nájsť a nejaký iný prístup nájsť je zbytočné, tak... asi nie je. lebo je to prinajmenšom niečo iné než to o čom naistotu na vlastnom zážitku a kurze viem že to vedie do riadne obrovskej piče, oproti ktorej ti tento momentálny stav môže za pár rokov doslova pripadať ako nebo na ktoré budeš nostalgicky spomínať. a proste keď máš na výber jednu vec ktorá zaručene vedie do obrovskej piče (nesnažiť sa, nehľadať čo a ako aby si dosiahla zmenu, zlepšenie), a čokoľvek iné čo nevieš kam povedie, ale je to úprimná snaha aby to viedlo k zlepšeniu, tak... aspoň budeš mať o kus negatívna menej, aspoň nebudeš musieť na seba pindať ešte aj za to "ani som sa nepokúsil, a možno keby som vytrval tak sa niečo zmení".
alebo aj nie... neviem. proste prvá základná potreba človeka je nájsť spôsob ako sa zaangažovať do nejakej činnosti. tam to začína. ...neviem, ťažko ...sa mi snaží presvedčiť ťa o niečom čo sám nemám príliš zažité či funguje. jediné dve veci čo mi naisto behajú hlavou sú:
1. kurz ktorý máš vedie naisto dopaže. čiže ak nechceš skončiť v paži, je lepšie skúsiť čokoľvek iné, než na ňom proste len pokračovať.
2. celý život je v podstate smerovanie do bodu kde všetky tvoje snahy budú zrušené a stanú sa irelevantnými (ku smrti). a všetko ľudské konanie je v prvom rade o rozptýlení sa, odvedení si mysle od tejto myšlienky. nahradenie ju pocitom že to čo robíš nejaký zmysel má, prinajmenšom teraz, ak aj nie trvalo.
3. mal by som prestať kecať a miesto toho ti povedať meno Jordan Peterson, a že odporúčam ísť si od neho hľadať a pozerať videá a preklikávať sa nimi a pozerať. lebo... od neho dokonca aj ja cítim že to čo hovorí dáva zmysel, a... mnoho vecí ktoré ja ani neviem vyjadriť on vie povedať krásne. a je dosť možné že keď má človek dostatok odvahy a odhodlania začať ich používať, tak naozaj vedú tam kam tvrdí.
"Takže vlastne takmer celý môj problém spočíva v rovnováhe. Rovnováhu nemám, pretože som netrpezlivá. Ako to vyriešiť? Nejaké life hack?!"
trpezlivosť je trénovateľná záležitosť. v tomto kontexte života všeobecne je to... absurdne iritujúce a nepríjemno spôsobujúce, ale to asi kvôli tomu že preskakujeme prvých niekoľko levelov.
...tyvole zažívam si teraz na tebe aké strašne ťažké je pre ľudí snažiť sa poradiť mne. lebo úplne ako keby som čítal seba keď čítam tieto tvoje texty. to nie je ani kompliment ani zdrb, len konštatovanie.
idem sklapnúť a dať ti link na Petersona. skús. a keď pozrieš toto, pozri do bočného panelu a nájdi niečo ďalšie od neho čoho nadpis bude znieť aspoň trochu že ťa zaujme, je jedno či bude znieť relevantne k tvojej situácií alebo nie, a to si klikni a pozri. a takto chvíľu pokračuj. mne to dalo dosť veľa už teraz, a to som ešte ani nebol schopný začať sa tými vecami naozaj riadiť. ale mám aspoň náčrt. náčrt možno spôsobu/spôsobov ktoré možno by mohli fungovať ak sa človek odhodlá.
hrozne rád by som ti pomohol, poradil, ale ťažko sa pomáha/radí zo situácie ktorú človek sám zažíva a vníma ako neriešiteľnú, ako uzavretý kruh.
ehm, zas kecám. Peterson. Skús.
odseknutéslovo ,
odseknutéslovo ,
odseknutéslovo ,
11
To ti vracia karma za to že si pchala spolužiakov do skriniek.
Chudáci šikanovaní
Chudáci šikanovaní
13
@petuska11111 áno
Hej myslel som to skôr ako také mini-trollovanie ale keď sa nad tým zamyslím prečo nie? Nejaký spolužiak mohol z toho mať depresie celé roky, mohol prísť o nejakého kamaráta kvôli zníženému sebavedomiu.
To že to bolo dávno karmu nezaujíma, ona vracia aj po rokoch
Hej myslel som to skôr ako také mini-trollovanie ale keď sa nad tým zamyslím prečo nie? Nejaký spolužiak mohol z toho mať depresie celé roky, mohol prísť o nejakého kamaráta kvôli zníženému sebavedomiu.
To že to bolo dávno karmu nezaujíma, ona vracia aj po rokoch
14
@vsakpredsajaa a myslíš, že som im to robila len tak, pre radosť? Každý jeden si to zaslúžil, nemajú pre čo fňukať.
17
@Petuska11111 definuj vyznam tvojej prazdnoty. V zivot je vela malockosti, ktore dokazu cloveka naplnit. A nie, na vela veciach nezalezi. Hlavne takych, ktore ti tu prazdnotu sposobuju.
18
@_bigfree ak narážaš na materiálne veci tak nie, tie naozaj nedefinujú moju prázdnotu. Som prázdna, pretože moja myseľ nie je dostatočne jednoduchá, aby sa tešila z plytkých vecí.
19
@Petuska11111 nemyslel som na materialne veci. A mas aj nejaky podstatny dovod preco je tvoja myslel jednoducha ci len tak btw? Ak instantne nezomries do 5minut tak si vyhrala a mozes sa zacat usmievat a nekomplikovat si zbytocne zivot.
20
@_bigfree NIE JE dostatočne jednoduchá, nie že je jednoduchá.... Tieto slniečkarske reči nikdy nikomu nepomohli, iba možno tak ľuďom, ktorí ich počuť chceli. Ak je životné šťastie podľa teba len o tom, že nezomrieš do 5 minút, tak je niečo zle.
21
@_bigfree duude... keď netušíš nič o stavoch a zážitkoch o ktorých sa hovorí (čo očividne netušíš), tak buď sklapni a počúvaj a možno sa čosi dozvieš, alebo proste fuck off...
22
@Petuska11111 ok ok moja chyba. Podstata toho celeho bola, ze sa zbytocne riesia veci, ktore su v zivote irelevantne. Ale ok, nepoznam ta ved, nejdem tu ani rozdavat rozumy, nikdy mi to neslo a teba to aj tak zaujimat nebude, Skor sa treba zamysliet nad tym, co som spravil pre to aby mi cele dni neprepinalo.
24
@_bigfree Ale ty nevieš, čo konkrétne riešim. Tento blog tu nie je ani preto, aby niekto zistil, či sú problémy "irelevantné" alebo nie. To nemá byť cieľom.
27
co tak proste a menej mysliet? nehladat recept ako "von z bryndy" ale zabudnuy ze brynda existuje a tesit sa zo zivota, zitia a ludi vokol
29
tak tu sa asi zhodneme. tiez nedokazem prestat mysliet. a tiez pravdepodobne nebudem nikdy stastny...
32
@kosmiklove @petus.. je mysliet a mysliet.. zamyslite sa cim si zapratavate mysel a potom rieste ci dokazete byt stastni vzdat sa na zaciatku ci po case, ked vsak "vsetko robim zle" je velmi lahke a vyzera to ako mudry tah...
vsetko je o nastaveni.. zivot prinasa i stastne i smutne chvile, i pohladenia i kopance.. je to o tom, comu sa podvolis a co vytlacis zo svojho zivota..
drviva vacsina ludi si povie "naivita" "dovera" "uprimnost" "otvorenost" su zle a tak im zatvoria dvere, vytlacaju ich zo seba.. "boja sa" .. nechcu byt zraneni.. stvrdnu... a tym padom zabiju aj to krasne.. lebo to je hebke, krehke, lahke.. to sa nebude "dobyjat" , to zatvrdnuty nebude "citit" .. prejde okolo toho a ani si nevsimne..
zivot je jeden.. je o riskoch.. cielom zivota nie je "necitit bolest" "nezranit sa" "byt odolny" .. cielom je tesit sa, radovat.. uzivat si chvile..
nemysliet na to ako sa vsetko pos**ie lebo sa vzdy, ale uzivat si teraz, lebo je nadherne.. lebo je krasne..
nemysliet na "zajtra" , to mozno nebude.. zit dnes.. zit pre tychto ludi.. ak ma sklamu? holt poucim sa a idem dalej.. dam sancu druhym.. a sam sa snazim byt takym..
vsetko je o nastaveni.. zivot prinasa i stastne i smutne chvile, i pohladenia i kopance.. je to o tom, comu sa podvolis a co vytlacis zo svojho zivota..
drviva vacsina ludi si povie "naivita" "dovera" "uprimnost" "otvorenost" su zle a tak im zatvoria dvere, vytlacaju ich zo seba.. "boja sa" .. nechcu byt zraneni.. stvrdnu... a tym padom zabiju aj to krasne.. lebo to je hebke, krehke, lahke.. to sa nebude "dobyjat" , to zatvrdnuty nebude "citit" .. prejde okolo toho a ani si nevsimne..
zivot je jeden.. je o riskoch.. cielom zivota nie je "necitit bolest" "nezranit sa" "byt odolny" .. cielom je tesit sa, radovat.. uzivat si chvile..
nemysliet na to ako sa vsetko pos**ie lebo sa vzdy, ale uzivat si teraz, lebo je nadherne.. lebo je krasne..
nemysliet na "zajtra" , to mozno nebude.. zit dnes.. zit pre tychto ludi.. ak ma sklamu? holt poucim sa a idem dalej.. dam sancu druhym.. a sam sa snazim byt takym..
33
@johnysheek asi si to zobral z druhého konca. Úprimnosť milujem, dôveru a otvorenosť tiež, nebránim sa dobrým veciam. Čomu sa ale bránim je zasypávanie sa plytkými, hlúpymi vecami. Premýšľam príliš, pretože so sebou nedokážem žiť v stave, kedy by som myslela len na materiálne veci a to, čo budem mať zajtra na obed.
Cieľom života nie je byť odolný?! Vo svete, kde je takmer pre každého tvoje zlo, jeho dobro?! Tak čo je potom cieľom? Nechať sa dojebať ostatnými kvôli nevedomosti a naivite?
Nič nie je ružové a radšej prijmem realitu a budem rátať s následkami (pretože tu vždy nejaké sú), ako sa nechať pokaziť inými.
Cieľom života nie je byť odolný?! Vo svete, kde je takmer pre každého tvoje zlo, jeho dobro?! Tak čo je potom cieľom? Nechať sa dojebať ostatnými kvôli nevedomosti a naivite?
Nič nie je ružové a radšej prijmem realitu a budem rátať s následkami (pretože tu vždy nejaké sú), ako sa nechať pokaziť inými.
34
je odolnosť tým cieľom? o to ide. má byť len prostriedkom, maximálne.. nemá obmedzovať mňa, ale obmedzovať (negatívny!) vplyv okolitého sveta..
to však neznamená, zavrieť sa do seba.. len filtrovať.. znášať urážky a rany.. avšak miesto rozčuľovania sa nad nimi či snáď ich vracania.. proste odísť, ísť ďalej.. nájsť si iné pekné a pokojné miesto...
ako rozumieš "nevedomosti" ? a čím je naivita zlá? tým že človek môže byť zneužitý? áno môže.. ale tiež nemusí.. zas záleží len "s kým sa dá dokopy" a či to dovolí.. nevravím o hlúposti či bezhlavej naivite.. vravím o tom, užívať si život.. nachádzať v ňom to krásne.. žiť z toho a neriešiť v kuse to zlé.. a "ako sa tomu brániť".. treba ísť za tým dobrým.. zlé odíde..
áno každý dnes vraví o realite, o akceptácii.. o .. prečo? je realita to, že som bol dnes konečne po rokoch s kamošom.. alebo to, že keď som sa vracal odtiaľ tak ten "idiot šofér" ma skoro zrazil? mám teraz prestať chodiť "cez cestu" lebo sa mi môže stať niečo zlé? alebo sa tešiť z toho že sme po čase opäť dobre pokecali a zabavili sa?
proste.. je to o nastavení.. o uhle pohľadu.. o "poloplnosti" pohára.. nejde o to "byť múdry" "vidieť všetko" a "riešiť všetko".. je to o tom nastavení.. užívaní si.. vytešovaní sa z toho dobrého.. z maličkostí.. prežiť haváriu nie je o smútku "o čo všteeko sme prišli" ale "super sme živí" a podobne..
to však neznamená, zavrieť sa do seba.. len filtrovať.. znášať urážky a rany.. avšak miesto rozčuľovania sa nad nimi či snáď ich vracania.. proste odísť, ísť ďalej.. nájsť si iné pekné a pokojné miesto...
ako rozumieš "nevedomosti" ? a čím je naivita zlá? tým že človek môže byť zneužitý? áno môže.. ale tiež nemusí.. zas záleží len "s kým sa dá dokopy" a či to dovolí.. nevravím o hlúposti či bezhlavej naivite.. vravím o tom, užívať si život.. nachádzať v ňom to krásne.. žiť z toho a neriešiť v kuse to zlé.. a "ako sa tomu brániť".. treba ísť za tým dobrým.. zlé odíde..
áno každý dnes vraví o realite, o akceptácii.. o .. prečo? je realita to, že som bol dnes konečne po rokoch s kamošom.. alebo to, že keď som sa vracal odtiaľ tak ten "idiot šofér" ma skoro zrazil? mám teraz prestať chodiť "cez cestu" lebo sa mi môže stať niečo zlé? alebo sa tešiť z toho že sme po čase opäť dobre pokecali a zabavili sa?
proste.. je to o nastavení.. o uhle pohľadu.. o "poloplnosti" pohára.. nejde o to "byť múdry" "vidieť všetko" a "riešiť všetko".. je to o tom nastavení.. užívaní si.. vytešovaní sa z toho dobrého.. z maličkostí.. prežiť haváriu nie je o smútku "o čo všteeko sme prišli" ale "super sme živí" a podobne..
Napíš svoj komentár