Ťahať nitkami, netušiac alebo práve že tušiac,
kovovým panákom – bez srdca... ?
Z panáčika počuť slabý tlkot, ale... nevie na čo mu je.
Egoizmus zo špiku ohlodanej kosti, vyviera na povrch.
Erupcia túžob, tej prízemnej a zároveň tak blízkej ľudskosti!
Chceš to? Musíš to mať? Si ako ostatní. Si ako... Ľudia... pche.
Pred 198 rokmi... tam... na začiatku jeho cesty.... v starej, hrdzavej továrni.
Stalo sa niečo... podstatné.
Oni Zabudli. Zabudli ho pohladkať.
Bez dotyku... aj z najlepšieho človeka... vyprchá... duša?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bugina
15. 2.febuára 2010 22:21
Ťahať nitkami, netušiac alebo práve že tušiac
2
Nie je to zlé, ale nemôžem si pomôcť...je to veľmi prebodkované.
Napíš svoj komentár