Križovatka chodieb, vydupaných malými
nôžkami, ľudí zvaných Anxreokyti.
Kráčali, dvaja. ľudia?
Hľadajú, túžia, nevedia a zároveň vedia.
Zvykli si na prázdno, na dieru, na tmu.
Šedý, antracitový, monochromatický, sivastý, nudný
-priemer-
vťahuje, vpíja, pohlcuje... omamuje.
Aj teba?
Je tak ľahké... prispôsobiť sa, včleniť. Zapadnúť.
Masa, tupý dav, robotické schránky, stroje na kyslík,
humanoidy s prázdnou lebečnou dutinou, cyborgovia s Tissotkami.
Kráčajú, pijú, jedia, vylučujú, sexujú.
Fuck it! Fuck themselves! Fuck all around! !
Sme iba my.
Ja a ty.
Dvaja a zároveň jeden.
Symbióza života, smrti, šialenstva, rozumu a... tela.
Kiežby.
Bolí, ach, bolí ma duša -
šarlátové zvitky tkaniny, omotanej v závojoch ničoty.
Potiahni šnúrku, rozbaľ darček, chlapče...
Znič tú stenu. Nájdeš... čo (ne)chceš.
Duša sa hrá na schovávačku.
Počítam do 10.
Objavíš raj.
1 .. usmeje sa 2 .. rozhliada sa po okolí 3 .. otvorí dvere 4 .. vykročí 5 .. potkne sa
6 .. padá 7 .. v tvári sa jej zračí šok 8 .. purpurovočervená krv, tečúca po dlaniach. 9 .. zreničky odzrkadlia strach 10 kvapky priezračnej tekutiny, najprv stekajú pomaly, potom rýchlejšie...
Vodopád už nejde zastaviť.
–––––––––––––––––––––––––––
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chiflada
3. 12.decembra 2009 22:27
zvláštne...v každom prípade zaujímavé
Napíš svoj komentár